Hneď ako vstúpite do Múzea budúcnosti v Dubaji, je vám jasné, že to nebude bežná návšteva múzea. Už samotná vstupná hala, ktorá je v mnohých múzeách fádnym, čisto funkčným priestorom, má výšku šestnásť metrov a zdobí ju točité schodisko v tvare dvojitej špirály, nad ktorým z výšky dohliadajú robotické postavy – to je jasným signálom, že návštevníci tu nenájdu strohé exponáty ani vitríny s artefaktmi. Tento zážitok sa skôr podobá divadelnému predstaveniu.
Správy napísané slnečným svetlom
S Dariou sme tam boli kvôli výstave Photopills a vďaka tejto udalosti sme mali možnosť vstúpiť do múzea ešte predtým, ako sa otvorilo pre verejnosť. Zaviedli nás aj na siedme poschodie, ktoré je bežne pre verejnosť uzavreté. Vidieť budovu v skorých ranných hodinách, ešte predtým, ako sa naplnila turistami, bol takmer nadpozemský zážitok. Kaligrafia, ktorá zdobí fasádu múzea, pokračuje dovnútra vo forme svetla, pričom slová šejka Mohammeda bin Rashida al Maktouma sa v arabskom písme vinú po vnútorných plochách. Na pozadí strohých bielych plôch sa zdá, akoby steny niesli posolstvá napísané slnečným svetlom.
Dilema fotografa
Často fotografujem architektúru. Zvyčajne mi to poskytuje pevný bod, od ktorého môžem vychádzať, či už ide o konkrétny výhľad, fasádu alebo zaujímavú hru svetla v danej dennej dobe. Múzeum budúcnosti sa však nepodobá žiadnej inej stavbe, ktorú som kedy fotografoval, a to ani jeho exteriér v noci. Neponúka žiadne z tých pevných bodov ani vlastností, aké majú ostatné budovy. Každé poschodie múzea je iný svet, počnúc simulovanou vesmírnou stanicou v roku 2071 na piatom poschodí, kde návštevníci vstupujú do múzea. Odtiaľ zostupujete cez viacero „kapitol“ – dažďový prales, meditačné svätostánok, Knižnicu života, zbierku DNA 2 400 druhov, ktorá svieti v zatemnenej miestnosti. Svetlo sa mení a farebná paleta sa posúva z poschodia na poschodie, a celkový dojem je taký, že budova je akousi živou bytosťou.
Pre fotografa je múzeum fascinujúce, ale náročné. Jeho jedinečný interiér ponúka množstvo zrejmých a pôsobivých záberov, ale nájsť ten, ktorý nie je až taký zrejmý, vyžaduje trpezlivosť. Zostanete v úzadí; čakáte. Svetlo sa mení a kaligrafia sa pohybuje po podlahách a stenách. Z času na čas nájdete určitú kvalitu svetla prenikajúceho cez vonkajšiu škrupinu múzea, alebo si všimnete návštevníka hľadiaceho nahor k oblohe, na okamih uchváteného týmto svetelným jazykom.
Múzeum budúcnosti bolo postavené vo forme príbehu a nemalo by sa prehliadať v rýchlom tempe. Vyhraďte si aspoň dve alebo tri hodiny, aby ste mohli budovu a jej prechodnú mágiu dostatočne zažiť.
