Ak ste už niekedy boli v Portugalsku, pravdepodobne veľmi dobre poznáte „azulejo“. Ide o farebné dlaždice, ktoré sa používajú na výzdobu budov, palácov, kostolov, škôl atď. Zvyčajne majú rôzne tvary a odtiene. Bolo pre nás preto veľkým prekvapením, keď sme zistili, že v skutočnosti bol hlavný účel azuleja praktický, a nie dekoratívny.
Azulejo
Slovo Azulejo pochádza z arabčiny a v podstate znamená „leštené kamene“. Tieto kamene sa používali na obkladanie budov, aby regulovali teplotu vo vnútri počas letných a zimných mesiacov. Azulejo bolo inšpirované byzantskými a rímskymi mozaikami s perzskými vplyvmi, ktoré sa prejavovali v krivkách a kvetinových motívoch. Azulejo bolo populárne najmä v Taliansku (Ligurii), Španielsku a Portugalsku. Neskôr sa „rozšírilo“ do španielskych a portugalských kolónií. Zlatý vek výroby azuleja bol v 18. storočí, keď sa začala hromadná výroba s cieľom uspokojiť dopyt portugalskej kolónie – Brazílie.
V dnešnej dobe je Portugalsko známe najmä svojimi keramickými dlaždicami s cínovým glazúrovaním. Pokrývajú nielen historické budovy, ale aj moderné domy, reštaurácie a bary atď. V centre Lisabonu nájdete mnoho výrobcov, ktorí stále vyrábajú azulejo. A okrem kvetinových a figurálnych vzorov môžete stále vidieť mnoho kompozícií azulejo, ktoré zobrazujú portugalskú históriu alebo len idylické scény zo života.
Počas našej túry z Lisabonu do Cascais sme raz videli krásnu mozaiku. Chafariz de Paço de Arcos – „Stará fontána Paço de Arcos“ bola presne našim obľúbeným štýlom azulejo. Bola zdobená modrými a bielymi maľbami, ktoré dokonale ladili s modrou oblohou nad slnečným Lisabonom.
