Súčasťou našej prehliadky geologického parku Kilim na Langkawi bolo kŕmenie orlov. Hoci prehliadku parku ako takú rozhodne odporúčam, čo sa týka kŕmenia orlov, mám zmiešané pocity.
Orly sú divoké zvieratá; navštívili sme ich v ich prirodzenom prostredí, nie v zoologickej záhrade. Kŕmenie prebiehalo tak, že sprievodca mal malé vedierko s jedlom a hádzal ho do vody. Našťastie to robil len sprievodca; účastníkom prehliadky nebolo dovolené hádzať krmivo. Keď orly zbadali krmivo, mnohé z nich začali krúžiť a „loviť“ korisť. Mohli sme to sledovať asi 2 minúty.
Zatiaľ bolo všetko v poriadku a bolo krásne to sledovať, keďže to bolo pre mňa niečo nové. Začal som mať pochybnosti, keď som videl, že 5 minút po nás robila to isté ďalšia loď. Ak sú orly kŕmené každých pár minút, stávajú sa skôr zvieratami zo zoo – napriek tomu, že sa nachádzajú vo svojom prirodzenom prostredí.
Keď sme pokračovali v prehliadke, všimol som si niečo. Orly, ktoré krúžili nad našou loďou, boli všetky relatívne malé a mali červenohnedé sfarbenie. Teraz som však na stromoch videl dvoch oveľa väčších zástupcov tohto druhu. Keď som na to upozornil, náš sprievodca mi vysvetlil, že ide o orlov bielobrých.
Orol bielobrý dorastá do výšky 85 cm a má rozpätie krídel až 220 cm. Títo dvaja len pozorovali túto podívanú z diaľky, ale nezúčastnili sa jej. Len oveľa menšie kánie brahmínske chytali kúsky, ktoré náš sprievodca hádzal do vody.
