Tento varšavský palác sme zvyknutí nazývať „prezidentským“, avšak sídlom poľských prezidentov je až od roku 1994. Tento najväčší palác vo Varšave sa v minulosti nazýval aj: Koniecpolského palác, Radziwillov palác, Lubomirského palác, Namiestnikovského palác a Palác Rady ministrov.
Poľská šľachta
Stavba tejto budovy v barokovom štýle začala na príkaz veľkého korunného hetmana Stanisława Koniecpolského v roku 1643. Po jeho smrti prechádzal palác z rúk do rúk predstaviteľov poľskej šľachty. Bol miestom verejných zhromaždení, hostín, plesov, divadelných predstavení a opery. Konali sa tu stretnutia delegácie, ktorá pripravovala zmluvu o prvom rozdelení Poľska. Počas Koščiuskovoho povstania tu bola umiestnená vojenská nemocnica a 24. februára 1818 sa tu konal prvý verejný koncert Frederika Chopina, ktorému bolo v tom čase len 8 rokov.
Na začiatku 19. storočia palác odkúpila vláda Poľského kráľovstva a bol prestavaný v klasicistickom štýle (tento štýl prevláda dodnes). Prekvapivo, palác prežil druhú svetovú vojnu takmer bez poškodenia. Poškodená však bola socha kniežaťa Jozefa Poniatowského, ktorej kópia bola umiestnená pred budovu až v roku 1965. Práve tu prebiehali rokovania pri Okrúhlom stole, po ktorých Poľsko znovu získalo svoju demokratickú nezávislosť.
Históriu Prezidentského paláca nie je možné zhrnúť v skratke – jeho význam a úloha boli pre Poľsko natoľko dôležité, že vás môžeme len odkazať na podrobnejšie informácie o histórii tejto budovy. Práve tu sa odohrali niektoré z najvýznamnejších kultúrnych udalostí, ktoré mali pre národ veľký význam. Práve tu Poľsko stratilo a opäť získalo svoju nezávislosť.
