Nenájdete žiadne iné miesto, kde by sa zmyselné barokové tvary prelínali s logikou neoklasicistických pravidiel. Tento vášnivý tanec vo Viedni trvá už celé storočia a vy ho môžete vidieť na vlastné oči aj dnes.
Krása zmiešaná s logikou, viera stretávajúca sa s oslobodením a všetko sa odohráva v pohodlí každodenného pokojného života v luxusnej štvrti. Chcel by som vám povedať, že Viedeň je mestom kontrastov, ale nie je to tak. Protivníci sa len prekrývajú – protesty proti rodovej rovnosti sa konajú jednu ulicu od gay parád a pre miestnych to vyzerá ako bežná vec.
Výlet do Viedne
Výlet do Viedne sme naplánovali skôr spontánne. Nico má v pláne nafotiť všetky hlavné mestá Európskej únie a po tom, čo sme tento rok navštívili južné mestá – Atény, Madrid, Nikóziu – rozhodli sme sa pozrieť do niektorých susedných krajín a vybrali sme si Viedeň. Daria snívala o návrate sem už od šestnástich rokov (toto miesto videla krátko počas školského výletu) a Nico mal naposledy tri roky, keď tu bol (vôbec si to nepamätá).
Prenajali sme si malý byt cez Airbnb neďaleko centra mesta, v štvrtom obvode s názvom „Wieden“ – Darii sa páčilo, že je to aj poľský názov pre Viedeň. Vďaka tejto polohe sme sa mohli dostať takmer kamkoľvek pätnásťminútovou prechádzkou. Zdalo sa, že v tejto oblasti bývajú prevažne Rakúšania. Pre nás oboch bolo prekvapením zistiť, že 600-tisíc obyvateľov má byty spolufinancované štátom (mesto má celkovo 1,6 milióna obyvateľov). To je takmer tretina spoločnosti – klobúk dole pred mestskou radou! Bývali sme teda v útulnom jednopokojovom byte s drevenými stenami a snažili sme sa predstaviť si, že sme takí miestni.
Aby sme spoznali toto miesto, prvý deň sme sa len prechádzali po viedenských uliciach a snažili sa zachytiť život v meste na fotografiách, vnímať ho, na chvíľu ho prežiť, než sme sa rozbehli zachytiť tú perfektnú budovu v perfektnom svetle. Prvé dojmy: je to mesto prosperity. Je to tiež miesto, kde si môžete oddýchnuť. Väčšina obchodov zatvára o šiestej hodine a na nedeľné nakupovanie alebo otvorenie vašej obľúbenej reštaurácie môžete zabudnúť – je to čas odpočinku pre všetkých. Vo Viedni sa rozum spája s potešením – medzi nimi je rovnováha. Pracujete a potom si užívate život v priestranných parkoch, kaviarňach, na verejných námestiach, kde sedíte a popíjate studené biele víno s priateľmi. A ekonomika je v poriadku.
Niečo o histórii Viedne
Jedna naša priateľka raz spomenula, že Viedeň jej pripomína starovek, ale tak, akoby sa tá doba odohrávala práve teraz. Nie sú tu žiadne ruiny, ale v tomto modernom meste môžete mať pocit, ako keby ste boli v starovekom Ríme. Je na tom proste niečo zvláštne…
Viedeň bola na začiatku svojej existencie táborom Rímskej ríše. V 11. storočí bola dôležitým obchodným centrom. Nakoniec, počas vlády habsburskej dynastie, sa stala najväčším európskym mestom a hlavným mestom Rakúskej ríše a neskôr Rakúsko-Uhorska.
V 16. a 17. storočí Viedeň veľmi trpela útokmi Osmanskej ríše. Mesto však prežilo a jeho opevnenia boli silnejšie ako kedykoľvek predtým. Počas druhého obliehania porazil tureckú armádu poľský kráľ Jan Sobieski, čo viedlo k strate moci Osmanskej ríše v Európe.
Niekedy ničenie dáva šancu vytvoriť niečo nové. Po vojne s Turkami bolo v 17. storočí mnoho budov zrekonštruovaných v prevládajúcom barokovom štýle. To dalo mestu jeho vlastný charakter, poznačený plnými tvarmi a bohatými farbami. Z týchto čias pochádzajú paláce Belvedere alebo Schönbrunn s ich veľkými záhradami určenými na prechádzky, kde záleží na každom detaile – či už sú to kvety, chodníky, strihané stromy alebo fontány.
V týchto záhradách sme strávili niekoľko večerov. Proste sme sa prechádzali, popíjali vína Gruner Veltliner (typická odroda pre Rakúsko), pozorovali západ slnka za barokovými komplexmi a živé mesto v pozadí. A neboli sme tam jediní – ľudia si rozprestierali deky, sedeli na tráve a rozprávali sa, smiali sa, hrali sa. Tí menej leniví behali, cvičili alebo sa len vyberali na výlety do častí palácov, ktoré sa nachádzajú na kopcoch.
Štýl Viedne
V 17. a 18. storočí dominovali v literatúre, hudbe, divadle, opere, maliarstve, sochárstve a architektúre dva umelecké štýly – spomínané baroko a neoklasicizmus. Dalo by sa povedať, že tieto dva štýly boli protikladmi, vo Viedni však harmonicky koexistujú. Môžete vstúpiť do barokového kostola svätého Petra a pozerať sa na zlaté sochy biblických hrdinov, ktorých pózy sú plné výrazu a emócií utrpenia alebo osvietenia. Ohromia vás farby a bacuľaté anjeliky, ktoré sú pre baroko tak typické. A tieto dojmy prosperity a ezoteriky ešte umocní organový koncert Bacha, ak tento kostol navštívite v správnom čase.
Potom vyjdete von a slnko vám zmyje dojem smrteľnosti a ohromujúcej existencie Boha (bez ohľadu na to, či ste veriaci alebo nie) a zrazu ste pri paláci Hofburg, ktorého niektoré časti sú navrhnuté v duchu jednoduchosti, harmónie a rovnováhy neoklasicizmu. O pár krokov ďalej ste pri „Helden Platz“ – „námestí hrdinov“. Keď idete ďalej, uvidíte sochu Márie Terézie, viedenskej cisárovnej („kráľovnej“) zo zlatých čias, patrónky vedcov a umelcov. Na oboch stranách tejto mohutnej sochy stoja dve symetrické budovy, ktoré vyzerajú takmer identicky – múzeum umenia a múzeum prírodnej histórie. Duša oproti rozumu, rovnaké, v rovnováhe, len na rôznych miestach.
Tieto prepojenia medzi dušou a rozumom nájdete v tomto meste všade. Nielen baroko a neoklasicizmus, ktoré stáli v teoretickej rovine proti sebe, tu koexistujú v rovnováhe. V tomto meste je veľa logiky. Viedeň bola jedným z prvých miest, kde sa v 18. storočí rozvinulo mestské upratovanie ako odpoveď na hygienické problémy. Okrem toho je dnes voda z vodovodu vynikajúca, pretože k vám prúdi kanálmi z hôr vzdialených 100 kilometrov od rakúskeho hlavného mesta, ktoré boli vybudované pred sto rokmi.
Viedne však dodáva dušu a výraz aj 20. storočie. V tom čase bola Viedeň miestom, kde sa zrodila secesia. Kto nepozná hudbu Wagnera alebo krásne obrazy Gustava Klimta, kde sa realizmus mieša s egyptskými symbolmi a exotickými zlatými ornamentmi?
Keď si predstavíte viedenský Prater, pravdepodobne vám ako prvé príde na myseľ ikonické ruské kolo. Určite musíte navštíviť fascinujúcu výstavu Prater Cabins v Prater Museum, kde sú staré gondoly prerobené na rozprávanie príbehov o histórii mesta.
Bohužiaľ, jeden týždeň nám nestačil na to, aby sme mesto spoznali hlbšie. Zatiaľ čo sme sa snažili dohnať históriu a umenie z predchádzajúcich storočí, nemali sme príležitosť hlbšie sa ponoriť do moderného umenia a života mesta.
Toto miesto stojí za návštevu a možno zistíte, že hlavnou atrakciou nie je rezeň veľkosti pizze (ako si Nico spočiatku myslel). Toto miesto by mal navštíviť každý, kto chce zažiť pokojnú fúziu európskeho kultúrneho dedičstva.
