Poznáte ten pocit, keď otvoríte dvere, vojdete do budovy a chvíľu vám trvá, kým zistíte, čo sa to vlastne deje? Presne tak som sa cítil v Národnom historickom múzeu vo Viedni.
Nechal som Dariu, nech sa postará o lístky, lebo moje myšlienky už boli úplne inde. Toto schodisko – táto explózia mramoru, sôch, oblúkov a zlata – sa nezaujímalo o vaše očakávania. Jednoducho vás pohltilo celé. No tak, toto je bezpochyby jeden z najkrajších vstupov do múzea, aké som kedy videl. A všetko to vedie váš pohľad nahor, priamo k obrovskej renesančnej stropnej maľbe, ktorá pôsobí živým dojmom, aj keď stojíte na mieste.
Napriek tej veľkoleposti tam nebolo hlučno. Práve naopak. Vládlo tam to typické ticho múzea – ozvena krokov, skupina šepkajúca po nemecky, občasné cvaknutie fotoaparátu. Také ticho, pri ktorom máte pocit, že sa všetci snažia nenarušiť tú magickú atmosféru.
A čo sa týka fotky? To už viete: trpezlivosť. Trpezlivosť je základom fotografovania v interiéri.
Práve v okamihu, keď som zdvihol fotoaparát, sa z oblúka schodiska vynorila žena. Všimla si, čo robím, zastavila sa, usmiala sa a nechala ma na chvíľu pôsobiť. Malá láskavosť, veľký účinok. A počas tej krátkej pauzy som mal celé schodisko len pre seba.
Schodisko Kunsthistorického múzea vo Viedni: Architektúra navrhnutá tak, aby ohromila
Technicky vzaté, budova na druhej strane námestia – Kunsthistorisches Museum vo Viedni – má „dvojčatá“ schodisko. Ale dizajn oboch budov je takmer identický: imperiálna architektúra mala jasne vyjadrovať bývalú moc Rakúsko-Uhorska.
A toto schodisko je presne takým miestom.
Mramor na mramore. Stĺpy zamaskované za sochy. Sochy zamaskované za stĺpy. Zlatá fólia vinúca sa po každom okraji. Stropná maľba od Mihályho Munkácsyho, ktorá nad vašou hlavou vytvára dojem celého vesmíru.
Ak patríte medzi tých, ktorí milujú fotografovanie pre ten pocit, ktorý prináša, tento priestor na vás zapôsobí tým najlepším možným spôsobom. Po týchto schodoch sa nechodí. Vy sa po nich vznášate.
Fotografovanie v preplnených múzeách
Pravda je takáto: pri fotografovaní slávnych schodísk nejde takmer nikdy o to, nájsť dokonalú kompozíciu. Ide o to, nájsť ten správny okamih.
Davy ľudí spôsobujú, že sa celý proces javí ako zastrašujúci. Bojíš sa, že budeš prekážať. Premýšľaš, či ťa ľudia nebudú odsudzovať. Dúfaš, že ti nikto nezrazí objektív.
1. Ľudia chápu viac, než si myslíte
Väčšina návštevníkov si tiež chce užiť chvíľku pokoja. Ak uvidia, že sa snažíte urobiť záber, mnohí na chvíľu zastavia. Nie preto, že by im záležalo na vašej fotke, ale preto, že rešpektujú spoločný zážitok.
2. Postav sa sebavedome
Ak pôsobíte neisto, ľudia vás jednoducho obídu.
Ak pôsobíte rozhodne, budú sa vám vyhýbať.
3. Počkajte o 30 sekúnd dlhšie, než si myslíte
Vnútorné priestory dýchajú vlnami – najprv prílev ľudí, potom ticho.
Ticho trvá vždy dlhšie, než by ste čakali.
4. Vysoká hodnota ISO nie je nepriateľom
Na tento záber som použil:
Nikon D800 • f/4 • 1/320 s • ISO 3200 Radšej
zvýšiť citlivosť ISO, ako nechať si ujsť ten správny okamih.
Zaujímavosť o Národnom historickom múzeu
Hoci si ich ľudia niekedy mýlia, Kunsthistorisches Museum a Naturhistorisches Museum (Prírodovedné múzeum) boli v 19. storočí postavené ako architektonické dvojčatá. Cisár František Jozef dal postaviť obe budovy v rámci rozsiahleho projektu Ringstrasse, ktorý premenil tvár Viedne.
Ak máte v pláne spoznávať Viedeň bližšie, určite si prečítajte aj moje ďalšie príspevky na blogu, napríklad o výstave „Prater Cabins“ alebo o Viedenskej štátnej opere, a na záver si nenechajte ujsť môj cestovný sprievodca po Viedni.
