Už vyše dva roky sme sa trápili myšlienkami na presťahovanie do Lisabonu. Na jednej strane sme mali v Berlíne rodinu, priateľov a pomerne ustálený život v krajine, ktorej jazyk a kultúru sme poznali. Na druhej strane nás Lisabon očaril natoľko, že sme tam každý rok trávili zimu. Prečo práve tam?
Tento pohľad na východ slnka v Lisabone je z nášho balkóna. A ak sa pozriete na budovy v popredí, asi tušíte, že náš byt s výhľadom na Lisabon alebo oceán nie je jediný. To znamená, že nájsť byt za prijateľnú cenu bolo pre nás v tomto meste oveľa jednoduchšie. A Berlín… no, Berlín je rovinatý, takže je zriedkavé nájsť byt, z ktorého okien nie je výhľad na iné budovy. Ani nevieme vysvetliť, prečo je pre nás výhľad z okna taký dôležitý. Možno je to pocit slobody, ktorý máme zakaždým, keď vidíme takýto východ (alebo západ) slnka nad mestom.
Lisabon je tiež známy ako „Biele mesto“. Keďže leží na rieke, slnečné svetlo sa rozptyľuje a osvetľuje budovy takmer „nebeským“ leskom. Priznávame, že slnko je pre nás veľkým dôvodom, prečo v zime utekáme z Berlína. Obaja sme citliví na svetlo, alebo skôr na jeho nedostatok. Za tie roky sme si všimli, že ak 30 dní nevidíme slnko, stávame sa pochmúrnymi a depresívnymi. Najhoršie na tom bolo, že sme v tom neboli sami – v zime na vás na ulici môžu bezdôvodne kričať dokonca aj nemecké staré dámy.
Po tretie – a to je pravdepodobne najdôležitejší dôvod. Ľudia. Portugalci sú úžasní, srdeční, trpezliví, milí a starajú sa o seba navzájom (a to pravdepodobne ani zďaleka nestačí na to, aby sme tento národ opísali). Hoci sme cudzinci a ešte nehovoríme plynule portugalsky, privítali nás, ako keby sme neboli „cudzinci“. Navyše, počas viac ako dvoch rokov života v Lisabone sme stretli snáď len dvakrát mrzutého Portugalčana (a stretli sme ich veľa).
Toto sú len tri z mnohých dôvodov, prečo sme všetko nechali tak a presťahovali sa do Portugalska. Samozrejme, poznáme aj nevýhody života v Lisabone. Nie sú však natoľko dominantné, aby sme náš presun ľutovali. Od našich portugalských priateľov sme sa naučili aj niektoré dôležité postoje a jedno príslovie. Ak sa stane niečo, čo sa nám celkom nepáči, jednoducho povieme „je to, ako to je“. A namiesto toho, aby sme s niečím emocionálne bojovali, buď hľadáme riešenie, alebo jednoducho ideme na večeru s priateľmi a život ide ďalej.








