Keď som mal šestnásť, bol som na školskom výlete v Ríme. Viete si predstaviť, že mi v Taliansku najviac utkvel v pamäti práve most Castel Sant’Angelo – viac ako Koloseum?
Ani dnes nedokážem úplne vysvetliť prečo. Možno je to tým, ako sochy akoby bdeli nad mestom, alebo tým, ako sa pevnosť týči na konci mosta ako sľub nevypovedaných príbehov.
O dve desaťročia neskôr som sa vrátil – nie ako turista, ale ako fotograf. A tentoraz som chcel zachytiť, aký pocit vo mne tá spomienka vyvolávala.
V hľadaní dokonalého symetrie
Marec mi prial. Stromy boli holé, čím sa otvoril voľný výhľad pozdĺž Tiberu. Dni som krúžil okolo Castel Sant’Angelo – cez most, pod ním aj z druhého brehu rieky – a hľadal kompozíciu, ktorá by vyvažovala spomienky a geometriu.
Miesto, ktoré som si vybral, bolo na opačnom brehu Tiberu, hneď za mostom Ponte Sant’Angelo. Z tohto uhla pohľadu most vedie pohľad priamo k pevnosti. Jeho oblúky sa odrážajú v pokojnej rieke a vytvárajú rytmus svetla a tieňa, ktorý pôsobí takmer hudobne.
Keď slnko zmizlo, most osvetlili zlatisté rímske pouličné lampy. Čakala som na ten prechodný okamih, keď sa obloha sfarbí do tmavomodra, ale ešte predtým, než noc pohltí všetky detaily. To je kúzlo modrej hodiny – ten ideálny moment medzi dňom a nocou, keď sa teplé tóny stretávajú s chladnými odtieňmi modrej.
Fotografovanie hradu Sant’Angelo v modrej hodine
Pri tomto zábere som chcel využiť dlhú expozíciu, ktorá by vyhladila hladinu vody a zvýraznila odrazy.
Nastavenia EXIF: Sony ILCE-7RM5 | ISO 100 | f/16 | 30 sekúnd | na statíve.
Pri clone f/16 sa svetelné lúče z lámp stali dokonale ostrými, čím scéne dodali éterickú symetriu. 30-sekundová expozícia zmiernila pohyb rieky a premenila ju na sklenenú hladinu, v ktorej sa odrážalo svetlo pevnosti.
Tip na fotografovanie:
Príďte 30 minút pred západom slnka, aby ste si zabezpečili miesto.
Použite diaľkový spúšť alebo 2-sekundový odpočet, aby ste zabránili rozmazaniu snímky.
Utierka z mikrovlákna pomáha… Brehy rieky Tiber sa v marci môžu zahaliť hmlou.
Skontrolujte, či sa na hladine neodrážajú objekty: pokojná voda je vaším zrkadlom; ak ju rušia lode alebo svetlo, mierne upravte výšku.
Prečo je táto scéna dôležitá
Pre mňa to nebola len ďalšia mestská scenéria. Fotografovanie Castel Sant’Angelo bolo pre mňa spôsobom, ako sa vrátiť k úžasu toho šestnásťročného chlapca – k prvému okamihu, keď som si uvedomil, že architektúra dokáže prehovoriť prostredníctvom svetla.
Je zaujímavé, ako sa po rokoch snaženia o dokonalú expozíciu niekedy ukáže, že to, čo sa vlastne snažíte zachytiť, je spomienka.
Pokračovať v objavovaní
Ak sa vám tento príbeh z Ríma páčil, mohlo by sa vám páčiť aj:
Každá scéna ma naučila niečo iné o načasovaní, trpezlivosti a o tom, ako svetlo dokáže premeniť aj tie najznámejšie miesta na niečo nezabudnuteľné.
Rieka Tiber v Ríme sa zaoberá jej pôvodom, históriou a úlohou, ktorú zohrávala v minulosti Ríma.
Pozrite si môj ďalší príspevok na blogu na tému:
- Môj príbeh o tom, ako som zachytil Veronu z hradu Castel San Pietro
