Posledné stretnutie
Alt Tegel, Berlín
Berte každé stretnutie tak, ako keby bolo vaším posledným – lebo jedného dňa ním skutočne bude.
Alt-Tegel je miesto, ktoré som 95 % svojho doterajšieho života považoval za svoj domov.
Minulú jeseň sme sa vrátili do Berlína, aby sme upratali náš starý byt, vypovedali nájomnú zmluvu a rozlúčili sa.
Krátko pred cestou som čítal, že keď dosiahnete vek 30 rokov, 95 % času stráveného s rodičmi je už minulosťou.
S rodičmi si už strávil približne 25 000 hodín. A odteraz s nimi pravdepodobne nestráviš viac ako 1 000 hodín.
Vtedy mi došlo: Je veľmi pravdepodobné, že toto miesto už nikdy neuvidím v jesenných farbách.
Tegel je miesto, ktoré som väčšinu života považoval za samozrejmosť.
Miesto, ktoré je pre mňa také bežné – a predsa také krásne.
Rozhodol som sa prežiť tento týždeň tak, ako keby to bola moja posledná návšteva Alt-Tegelu.
Dúfam, že sa vrátim, ale nerátam s tým.
Chcem zachytiť spomienky, ktoré si chcem uchovať navždy. Chcem si tieto okamihy naplno vychutnať.
Dva dni po tom, čo som nafotil prvé fotografie z tejto série, moja babička náhle zomrela.
Bola v Berlíne. Mali sme sa stretnúť na obede. V ten deň ráno zomrela.
Nemal som šancu ju znovu vidieť. Naše posledné stretnutie bolo na jar.
Našťastie to bolo veľmi milé stretnutie. Spomínam si na smiech, ktorý sme spolu zdieľali.
A taká maličkosť, ako napríklad to, že som s ňou zostal dlhšie, aby som jej pomohol s nákupom. Aj keď som mal iné plány.
Niečo vo mne mi napovedalo: „Toto je dôležitejšie.“
Ale nenapadlo by ma, že ju vidím naposledy.
Berte každé stretnutie tak, ako keby bolo vaše posledné – jedného dňa totiž bude.
A možno to vopred ani netušíte.
Ďakujem ti, Tegel. Počas mnohých krásnych rokov môjho života som ťa nazývala „domovom“.
—
Táto séria bola uverejnená aj na Behance.







