Tuleňe kráčali po púšti za Dubajom už dávno predtým, než vôbec vznikli mrakodrapy tohto mesta, a zachytiť túto pradávnu prítomnosť pri západe slnka je dodnes nesmierne uspokojujúce.
Za panorámou Dubaja zo skla a ocele zostáva tuleň jedným z najtrvalejších symbolov Dubaja a Arabského polostrova vo všeobecnosti. Beduíni, tradiční pastieri žijúci v púšti, vybudovali celý svoj spôsob života okolo tohto zvieraťa. Keď sa narodil ťava, beduíni to oslavovali, ako keby do ich rodiny prišlo dieťa.
A hoci z púšte vyrástla veľká metropola, toto priateľstvo pretrvalo. A táto fotografia je toho dokonalým svedectvom. Keď zapadajúce slnko nad Arabskou púšťou zahmlieva detaily chovateľa a jeho ťavy, aj z diaľky žiari ich nežný vzťah.
Je ľahké fotografovať autentický beduínsky spôsob života v Dubaji?
To je oprávnená otázka, na ktorú stojí za to odpovedať úprimne.
Beduíni sú tradične kočovný arabský národ, ktorý sa v histórii vyznačoval chovom tiav a kôz v púšťach a suchých oblastiach. Po stáročia im tiav poskytovali dopravu, potravu, mlieko aj materiál na stany a odev – všetko v jednom.
Dnes sa mnohí beduíni usadili v mestách a venujú sa moderným povolaniam. Skutoční kočovní beduíni v tradičnom zmysle slova v podstate z oblasti Dubaja zmizli. Väčšina emirátskych rodín s beduínskym pôvodom sa usadila už pred niekoľkými generáciami a dnes žijú v domoch a majú bežné zamestnania.
Takže ťavy: áno, je veľmi ľahké ich zachytiť. Tábory a ošetrovatelia sú všade a sú zriadené špeciálne pre tento druh fotografovania. „Skutoční“ beduíni žijúci v púšti, na druhej strane… tých nie je tak ľahké fotografovať. Tento životný štýl sa už desaťročia vyvíja a prispôsobuje. Viac o beduínoch som napísal v tomto príspevku o Katare a ťavách.
Ako sa mi teda podarilo zachytiť túto beduínsku scénu v púšti?
Táto fotka bola súčasťou našej expedície s PhotoPills v Dubaji, kde okrem iného učíme účastníkov, ako presne predpovedať, kde zapadne slnko. Na tento účel sme si najali chovateľa a jeho ťavu ako náš objekt.
Naša krásna modelka, ako vidíte, nebola nadšená z toho, že ju odtrhli od stáda práve v čase večere. Pri umiestňovaní bolo dôležité natočiť ťavu tak, aby bola vždy otočená chrbtom k táboru. Inak by sa neustále otáčala, pretože jediné, čo chce, je vrátiť sa k večeri!
A potom, keď bolo všetko pripravené a vedeli sme presne, kde zapadá slnko, začali sme experimentovať s rôznymi ohniskovými vzdialenosťami. Niektorí účastníci ustupovali ďalej dozadu, aby zachytili celú scénu vrátane otvorenej púšte, ťavy, ošetrovateľa a zapadajúceho slnka.
Čo sa týka mňa, postavil som sa o niečo bližšie k našim objektom, aby som ich zachytil, ako sa pozerajú jeden na druhého, pričom slnko zapadá priamo za ich hlavami. Kompozícia, ktorá pre mňa odrážala posvätné puto, ktoré majú beduíni so svojimi ťavami.
