Hneď ako som vošiel do pravej časti portiku kostola Narodenia Panny Márie v Rilskom kláštore, upútali ma jasné farby nástenných fresiek, najmä ten nádherný odtieň modrej. Tu to však pôsobilo inak. Vtedy som si všimol, že maľby tu boli rovnako farebné, ale vyžarovali úplne inú atmosféru.
Na rozdiel od stropných malieb nad vchodovými dverami do kostola v kláštore Rila sa tieto zameriavali na temnú stránku príbehu. Každý centimeter steny znázorňoval, čo sa stane s tým, kto spácha niečo „nekresťanské“. Obrazy boli tak realistické, že boli takmer desivé. Nedalo sa od nich odtrhnúť zrak.
Príbeh o nástenných freskách v kláštore Rila
Mnísi v Rilskom kláštore sa v roku 1840 museli vyrovnať s problémom, s ktorým sa kresťania potýkajú už dlho. Ako rozprávať biblické príbehy ľuďom, ktorí väčšinou nevedeli čítať. Útechu našli v umení, najmä v jasných a detailných freskách, ktoré premenili steny kostola Narodenia Panny Márie na vizuálnu Bibliu.
Náboženské umenie v mnohých európskych kostoloch je pokojné a dokonalé, avšak fresky v Rile sú prekvapivo odvážne. Keď zobrazujú pekelné výjavy plné diablov a mučených duší, neváhajú ukázať, aký strašný je hriech. Tieto obrazy mali poučovať a varovať, pričom veriacim, ktorí pred nimi stáli, poskytovali jasné morálne ponaučenia.
Celý západný portikus svedčí o tom, že práve to bolo cieľom. Od podlahy až po vysoké stropy s kupolami sú steny pokryté výjavmi, ktoré zachytávajú biblické príbehy aj príbehy, ktorých posolstvom je poučiť nás.
Živé farby a nekonečné posolstvá
Jednou z najvýraznejších čŕt nástenných fresiek v Rilskom kláštore je ich žiarivosť. Vďaka reštauračným prácam si maľby zachovali svoje čisté, jasné farby. Dnes pôsobia rovnako silne ako pred takmer 200 rokmi. Hlboká, nebeská modrá kontrastuje s ohnivými červenými odtieňmi a hrozivou čiernou farbou démonov spôsobom, na ktorý sa ťažko zabúda.
