Niektoré zábery sa podarí zachytiť ako mávnutím čarovného prútika – rýchlo a bez zaváhania. V prípade môjho fotografovania Bielej veže a Národného divadla v Solúne to však tak nebolo.
Biela veža v Solúne
Biela veža, ktorá je dnes jedným zo symbolov Solúna, má dlhú históriu siahajúcu až do 15. storočia, keď mesto dobyla armáda sultána Murada II. Až v roku 1912 ju Gréci opäť získali späť.
Národné divadlo severného Grécka
Národné divadlo v Solúne, ktoré v roku 1961 založil Sokratis Karantinos, jeho prvý riaditeľ a zároveň spisovateľ, dnes ponúka oveľa viac než len kultúrne a vzdelávacie podujatia. Je obľúbeným miestom konania konferencií, výstav a festivalov miestneho i medzinárodného významu.
Vráťme sa k môjmu príbehu a k tomu dlhému večeru, ktorý som strávil potulovaním sa okolo Bielej veže v Solúne, zatiaľ čo Daria čítala knihu na lavičke neďaleko nej. Tak som chodil hore-dole a snažil sa zachytiť perfektnú kompozíciu pri najlepšom svetle, čo mohlo zvonku vyzerať smiešne. Nakoniec, počas modrej hodiny, som urobil fotku, ktorá ma uspokojila – s mestskými svetlami, ktoré dodávali Bielej veži v Solúne tento fialový odtieň.








