Island je sopečný ostrov v Severnom Atlantiku, tesne južne od polárneho kruhu. Tu sa nad hladinou mora týči Stredoatlantický chrbát. Ľadovce pokrývajú približne desatinu územia krajiny. Okružná cesta, cesta č. 1, obkolesuje ostrov v dĺžke približne 1 320 kilometrov. Žije tu menej ako 400 000 ľudí, z ktorých väčšina býva v hlavnom meste Reykjavík a jeho okolí.

Island vo februári
Už od dospievania som chcel fotografovať Island. Potom, vo februári 2020, ma spoločnosť Skylum pozvala na svoj prvý Luminar Camp a z plánu sa stala rezervácia letenky.
Trasu udávajú údaje EXIF. 8. februára sme o poludní stáli pri vodopáde Skógafoss. O dva dni neskôr sme boli na juhovýchode, po obede pri zamrznutej ľadovcovej lagúne a po západe slnka pri Vestrahorne. 11. februára sme vstúpili do ľadovej jaskyne pod Vatnajökullom a potom sme išli na západ k Seljalandsfossu, aby sme stihli posledné svetlo. Nakoniec, 12. februára, sme zakončili výlet v Reykjavíku.
O pár týždňov neskôr uzavreli Európu prvé lockdowny. Ten týždeň sa tak stal na dlhú dobu posledným výletom tohto druhu. Každý záber v tomto sprievodcovi pochádza práve z toho týždňa.
Seljalandsfoss
Vodopád Seljalandsfoss padá z výšky približne 60 metrov zo starého morského útesu, priamo vedľa cesty č. 1 na južnom pobreží. Vo februári sú dni krátke a tento západ slnka bol posledným počas nášho výletu mimo Reykjavíku.
Nastavil som fotoaparát nízko a široko vedľa jazierka pod vodopádom. Vodopád sa týči vľavo a slnko sedí na obzore. Dve malé postavy kráčali po zasneženej cestičke uprostred záberu. Vďaka nim je vidieť, aký veľký je vodopád. Bez nich by tento zimný západ slnka pri Seljalandsfoss pôsobil ako oveľa menšia scéna.

Za vodnou clonou vedie chodník. V lete je prechádzka nenáročná. V zime však skaly pokrýva ľad a pri každom kroku zamrzá vodná hmla. Preto si vezmite mačky, alebo si vodopád jednoducho pozrite z prednej strany.
Skógafoss
Približne 30 kilometrov na východ od vodopádu Seljalandsfoss sa nachádza vodopád Skógafoss, ktorý padá z výšky 60 metrov cez 25 metrov širokú vodnú clonu. Útes za ním označuje pôvodnú líniu pobrežia. Dnes je more vzdialené asi päť kilometrov.
Dostali sme sa tam prvý deň, okolo poludnia. Na február nezvyčajne boli svahy pokryté hnedou trávou namiesto snehu. Za slnečného dňa vytvára rozprašovaná voda nad kotlinou dúhu. V ten deň sa však mraky neustále pohybovali a hmla visela nízko.
Ak sa pozriete pozorne na Skógafoss z koryta rieky, na jeho úpätí uvidíte postavu v červenej bunde. V skutočnosti je tá bodka mierka. Fanúšikovia Marvelu si tento výhľad možno tiež spoznajú, keďže sa tu natáčal film Thor: Temný svet.

Vík v Mýrdale
Vík í Mýrdal je najjužnejšia dedina na Islande, vzdialená približne 180 kilometrov od Reykjavíku. Nemá prístav, čo je pre islandskú pobrežnú dedinu nezvyčajné. Napriek tomu sa z miesta stretávania, kde farmári obchodovali s tovarom, vyvinula na hlavnú zastávku na južnom pobreží.
Najkrajší výhľad je z kopca nad dedinou. Odtiaľ v popredí dominuje kostol vo Víku nad zasneženými strechami. Pouličné osvetlenie už svietilo a na snehu sa rozprestierala modrá hodina. V zálive pri pobreží sa týčia morské útesy Reynisdrangar.
Kostol stojí na tomto kopci už od roku 1934. Podľa miestnych obyvateľov je to najbezpečnejšie miesto v dedine v prípade, že by vybuchla sopka Katla. Sopka leží pod ľadovcom Mýrdalsjökull a jej lávové prúdy by zaplavili celú rovinu. V lete hniezdia na neďalekých útesoch aj papuchalky.

Vatnajökull
Vatnajökull je najväčšia ľadová čiapka na Islande a pokrýva približne osem percent územia krajiny. Z hľadiska objemu je zároveň najväčšia v Európe. Pod ľadom sa nachádzajú aktívne sopky a jej výtokové ľadovce napájajú lagúny pozdĺž južného pobrežia.
10. februára sme sa zastavili pri niečom, čo vyzeralo ako obyčajné zamrznuté jazero. Plán bol jednoduchý: širokouhlý objektív, blízko ľadu, s vzduchovými bublinami v popredí. Avšak na druhej strane lagúny sa týčila ľadovcová stena v odtieňoch tyrkysovej, aké som v prírode ešte nikdy nevidel.
Širokouhlý objektív som teda odložil. Namiesto toho som siahol po teleobjektíve na fotoaparáte Nikon D800, nastavil som ohniskovú vzdialenosť 200 mm a čas 1/500 s. V tom sa po okraji lagúny vyšli traja ľudia. Keď sa zoradili pod ľadom, stlačil som spúšť. Tento záber sa stal ľadovcovou lagúnou s tromi chodcami a tie tri bodky vyjadrujú mierku.

Výlety do ľadových jaskýň a na ľadovce
Nasledujúce ráno sme sa vydali terénnym vozidlom do vnútrozemia a potom sme pol hodiny šli pešo na ľadovec. Pod Vatnajökullom sa každú zimu vytvárajú ľadové jaskyne, ktoré sa potom opäť roztopia. V dôsledku toho jaskyňa, ktorá existuje tento týždeň, môže budúci týždeň už neexistovať. Preto certifikovaní sprievodcovia každé ráno obhliadajú a zabezpečujú trasy. Nikto by do nej nikdy nemal vstupovať sám.
Keď sme vošli dovnútra, stáli sme pod stropom, ktorý svietil modrou farbou. Postava v oranžovom obleku stála nehybne celú sekundu, kým som fotografoval ľadovú jaskyňu pod Vatnajökullom.

O tridsaťdva minút neskôr sme sa opäť vyšplhali na hladký ľadový hrebeň. Sprievodcovia už skôr pripevnili na výstup neónové laná. Na vrchole sa hlavný sprievodca z agentúry Guide to Iceland zastavil a len tak sa rozhliadal. Potom sa pod mrakmi otvoril oranžový pruh. Vyfotil som sprievodcu na hrebeni ľadovca s ohniskovou vzdialenosťou 15 mm a citlivosťou ISO 64. Pridal som tiež +0,3 EV, aby som zachytil ľad. Laná vedú pohľad dovnútra a potom ho nájdete.

Jaskynne aj lagúny patria do Národného parku Vatnajökull, ktorý je zaradený do zoznamu UNESCO pod názvom Dynamická príroda ohňa a ľadu.
Vestrahorn
Vestrahorn sa týči na polostrove Stokksnes, ktorý leží kúsok na východ od mesta Höfn. Cesta autom z Reykjavíku trvá približne šesť hodín. Hora je zložená z gabra a granofyru, takže skala v lete vyzerá tmavohnedo. Prístupová cesta vedie cez súkromný pozemok a farma vyberá malý poplatok vo Viking Café.
Dorazili sme 10. februára, po návšteve lagúny. V tom čase už slnko zapadlo. Vrcholy však stále pokrýval sneh a v čiernych dunách pod nimi trčali trsy zlatistej trávy.
Fotografoval som z nízkeho uhla v dunách s ohniskovou vzdialenosťou 17 mm, takže tráva vedie až k hrebeňu. Výsledkom je Vestrahorn nad čiernymi dunami v modrom zimnom svetle. V lete je naopak tá istá hora tmavá a tráva zelená.
Hallgrímskirkja
Hallgrímskirkja je s výškou približne 74,5 metra najvyšší kostol na Islande. Navrhol ho v roku 1937 Guðjón Samúelsson a stupňovité betónové krídla pripomínajú bazaltové stĺpy na islandskom pobreží. Stavba sa začala v roku 1945. Kostol bol však vysvätený až v roku 1986.
Guðjón čerpal inšpiráciu z expresionizmu. V Kodani ovplyvnil tento umelecký smer svetlé tehlové klenby Grundtvigovho kostola, ktorý som tiež fotografoval. Informácie o ostatných častiach mesta nájdete v našom sprievodcovi po Kodani.
12. februára sa naša skupina usadila pred kostolom, ako to robí takmer každý. Ja som sa namiesto toho vybral okolo kostola z boku. Odtiaľ nízke februárové slnko prenikalo ponad vežu a socha Leifa Eriksona zostala v zábere. Túto sochu darovali Spojené štáty Islandu v roku 1930. Nakoniec sa z bočného pohľadu stala Hallgrímskirkja so slnkom v jej rohu.

Sun Voyager
Na pobrežnej ceste Sæbraut sa nad zátokou týči oceľová loď. Jón Gunnar Árnason navrhol sochu Sólfar, nazývanú aj „Sun Voyager“, pri príležitosti 200. výročia založenia Reykjavíku v roku 1986. Odhalená bola v roku 1990, rok po jeho smrti.
Hoci tak vyzerá, nie je to vikingská loď. Jón Gunnar ju skôr nazval loďou snov a ódou na slnko. Inšpiroval sa príbehom cestovateľov, ktorí plávali smerom k zapadajúcemu slnku. Hľadali svoju vlasť a tak dorazili na Island.
Na druhej strane vody sa sneh z hory Esja zosúva až k brehu. Nad ňou sa zimná obloha sfarbila do ružova a fialova. Sochu Sun Voyager som vyfotil zboku pod ružovou zimnou oblohou. Takto je jej príďa nasmerovaná do otvoreného priestoru.

Fotografovanie na Islande
Island sa fotografuje ľahko, ale ťažko sa fotografuje dobre. Každý známy výhľad bol už tisíckrát odfotografovaný. Preto si každý záber musí svoje miesto zaslúžiť niečím viac.
V tomto prípade tým niečím bola mierka. Po prvé, na úpätí vodopádu Skógafoss je červená bodka. Po druhé, pri vodopáde Seljalandsfoss sú dvaja turisti a v lagúne sú pod ľadovou stenou traja ľudia. A predovšetkým je na vrchole vodopádu sprievodca. Na každom zábere človek znázorňuje veľkosť daného miesta.
A nakoniec ročné obdobie. Vo februári je menej ako osem hodín denného svetla, takže každý záber vznikol v krátkom časovom okne. Vestrahorn som fotografoval po západe slnka a Seljalandsfoss v posledných lúčoch dňa.
Cestovanie po Islande
Väčšina návštevníkov prilieta na medzinárodné letisko Keflavík, ktoré sa nachádza približne 50 kilometrov juhozápadne od Reykjavíku. Odtiaľ je najjednoduchším spôsobom, ako spoznať južné pobrežie, prenajaté auto. Vodopády Seljalandsfoss, Skógafoss a mestečko Vík ležia pozdĺž cesty č. 1 v dosahu jednodňovej jazdy autom od hlavného mesta.
Naopak, Höfn, Vatnajökull a Vestrahorn ležia oveľa ďalej na východe. Preto si naplánujte aspoň jednu noc na juhovýchode. V zime si každé ráno skontrolujte stav ciest na stránke road.is, pretože búrky môžu z krátkej chvíle uzavrieť úseky cesty č. 1.
Island nie je členom Európskej únie, ale patrí do schengenského priestoru. Platobnou menou je islandská koruna a platobné karty fungujú takmer všade, dokonca aj na odľahlých čerpacích staniciach.
Často kladené otázky
Kedy je najlepšie navštíviť Island?
Záleží na tom, čo hľadáte, pretože zima a leto sú ako dve úplne odlišné krajiny. Od novembra do marca vás čaká sneh, ľadové jaskyne a dlhé súmraky, ale len niekoľko hodín denného svetla. Leto prináša polnočné slnko, zelené svahy, otvorené horské cesty a papuchalky na útesoch. Počas nášho februárového výletu bolo denné svetlo menej ako osem hodín a nízko stojace slnko osvetľovalo každý záber.
Koľko dní potrebujete na Islande?
Počas dlhého víkendu stihnete navštíviť Reykjavík a vodopády na južnom pobreží až po Vík. Za týždeň sa dostanete na juhovýchod, kde sa nachádza Vatnajökull, ľadovcové lagúny a Vestrahorn. A nakoniec, desať dní až dva týždne vám umožnia prejsť celý okruh Ring Road. V zime si pridajte jeden deň navyše, pretože búrky môžu uzavrieť cesty na jeden deň alebo aj dlhšie.
Môžete navštíviť ľadovú jaskyňu na Islande na vlastnú päsť?
Nie. Ľadové jaskyne sa menia každé ročné obdobie a niektoré sa zrútia už za pár dní. Certifikovaní sprievodcovia každé ráno kontrolujú a zabezpečujú trasy a poskytujú prilby a mačky. Výlety do jaskýň pod ľadovcom Vatnajökull sa zvyčajne konajú približne od novembra do marca. Rezervujte si miesto vopred, pretože skupiny sú malé a sezóna je krátka.
Dá sa v zime prejsť za vodopádom Seljalandsfoss?
Niekedy áno. Za vodopádom vedie chodník. V zime však vodná hmla zamrzá na skalách a chodník je často zľadovatený alebo uzavretý. Noste mačky alebo protisklzové návleky a vráťte sa späť, ak sa vám terén nezdá bezpečný. Výhľad z prednej strany, najmä pri západe slnka, je rovnako pôsobivý.
Ako ďaleko je Vestrahorn od Reykjavíku?
Vestrahorn leží na polostrove Stokksnes neďaleko mesta Höfn, približne 460 kilometrov východne od Reykjavíku po ceste č. 1. Cesta autom trvá bez zastávok približne šesť hodín, v zime je to dlhšie. Väčšina fotografov túto trasu kombinuje s návštevou ľadovca Vatnajökull a ľadovcových lagún, pričom prenocujú v meste Höfn alebo v jeho okolí.
Dá sa na Islande vidieť polárna žiara?
Áno, približne od septembra do apríla, keď sú noci dostatočne tmavé. Potrebujete jasnú oblohu a slnečnú aktivitu, takže žiadny termín nie je zaručený. Ak chcete mať najväčšiu šancu, vyhnite sa aj svetlám Reykjavíku. Islandský meteorologický úrad zverejňuje dennú predpoveď polárnej žiary a oblačnosti.
Aká mena sa používa na Islande?
Na Islande sa používa islandská koruna (ISK). Platobné karty, vrátane bezkontaktných, sa prijímajú takmer všade, od kaviarní v Reykjavíku až po čerpacie stanice na okružnej ceste. Mnohí cestovatelia vôbec nepotrebujú hotovosť. Island je súčasťou schengenského priestoru, ale nie je členom Európskej únie, preto sa tu nepoužíva euro.


