Keď som išiel autom z mesta Rhodos smerom na juh do Lindosu, hľadal som miesta, kde by som sa mohol po ceste zastaviť. Tak som narazil na pramene Kallithea – kultúrnu pamiatku, ktorá krásne spája históriu, architektúru a pokojnú atmosféru pri mori.
Prvé dojmy
Toto miesto na mňa hneď zapôsobilo svojimi mozaikovými nádvoriami, palmami a ikonickou kupolovitou stavbou s výhľadom na more. Na rozdiel od preplnených pláží na Rhodose tu vládla pokojná atmosféra. Možno to bolo tým, že som sem zavítal tesne pred hlavnou sezónou, keď sa ostrov ešte nezaplnil turistami.
Vstupné je symbolické, ale vo vnútri si môžete prezrieť pramene, oddýchnuť si na pláži a zaplávať si v krištáľovo čistej vode. Návštevníkom, ktorých zaujíma jeho fascinujúca minulosť – od využívania v staroveku až po renesanciu ako kúpeľov v období talianskej nadvlády –, odporúčam prečítať si kompletnú históriu prameňov Kallithea tu.
Fotografovanie prameňov Kallithea
K tomuto miestu som pristupoval s myšlienkou na fotografovanie. Z vyššieho miesta som zložil záber, ktorý zachytil nielen hlavnú kupolu, ale aj čierno-biele mozaiky lemujúce stavbu, s výhľadom na Egejské more v pozadí.
Fotoaparát: Sony ILCE-7Rm5
Nastavenia: f/10, 1/320 s, ISO 100, ohnisková vzdialenosť 13 mm
Keď som vošiel dovnútra, bol som odmenený jedným z tých prchavých okamihov, pre ktoré fotografi žijú. Slnko presne preniklo malými oknami kupoly v tvare diamantu či hviezdy a vytvorilo slnečnú hviezdu presne v strede kompozície. Trvalo to len pár sekúnd – práve dosť na to, aby som vymenil objektív a stlačil spúšť.
Pramene Kallithea neboli len ďalšou zastávkou na ceste. Pre mňa sa stali pripomienkou toho, ako nám fotografia pomáha uchovať pominuteľné okamihy. Ako slnečný lúč, ktorý si nájde jediný dokonalý uhol cez historickú kupolu.
Ak plánujete fotografický výlet do Grécka, zvážte, či do svojho itinerára na ostrove Rhodos nezaradíte aj pramene Kallithea. A ak vás baví grécky mestský život, možno vás zaujmú aj môj článok a fotky z večera v aténskej štvrti Monastiraki alebo môj podrobný cestopis o Aténach.












