Nemohol som uveriť, že sa mi podarilo odfotiť Koloseum práve takto. Počas mojich desiatich dní v Ríme bolo každý deň krásne svetlo. Bolo to úžasné, ale aj vyčerpávajúce – lebo to znamenalo vstávať na východ slnka. Každý. Jediný. Deň.
Navštívili sme Rím v Taliansku okolo idov marca, čo je dátum, ktorý má nielen historický význam, ale je aj blízko marcovej rovnodennosti, keď sa východ a západ slnka dokonale zhodujú v smere východ-západ. A to mi poskytlo množstvo príležitostí, s ktorými som nepočítal.
Po tom, čo sme toho rána navštívili Rímske fórum, pokračovali sme ďalej, len aby sme si zblízka pozreli Koloseum. Väčšina miest, z ktorých som chcel fotiť, nebola vhodná, pretože veľa z nich bolo uzavretých kvôli maratónu, ktorý sa konal v tom istom čase. Keď sme však už takmer dokončili okruh, všimol som si malý slnečný lúč dopadajúci na zem. Rýchlo som tam bežal, nastavil clonu fotoaparátu a urobil záber. Mal som doslova len pár sekúnd na to, aby som to stihol, a našťastie sa to podarilo. Hneď potom prišla školská skupina a miesto sa začalo poriadne zapĺňať.
Niekedy je potrebné mať šťastie.
Koloseum: historický zázrak
Koloseum, v taliančine známe ako Colosseo, je ikonickým symbolom veľkoleposti a architektonickej dokonalosti starovekého Ríma. Táto kolosálna aréna, nachádzajúca sa tesne na východ od Rímskeho fóra, je najväčšou, aká kedy bola postavená, a napriek svojmu veku zostáva najväčším zachovaným amfiteátrom na svete. Stavba začala za vlády cisára Vespasiana v roku 72 n. l. a bola dokončená v roku 80 n. l. za vlády jeho nástupcu Tita. Koloseum bolo neskôr upravené Domitiánom, pričom všetci traja cisári patrili k Flaviovskej dynastii, preto sa mu tiež hovorí Flaviovský amfiteáter.
Táto veľkolepá stavba, postavená z travertínového vápenca, tufu (druhu vulkanickej horniny) a betónu obloženého tehlami, mohla pojmúť 50 000 až 80 000 divákov. Bola centrom zábavy v starovekom Ríme, kde sa konali gladiátorské zápasy, verejné predstavenia, lovy na zvieratá, popravy, rekonštrukcie slávnych bitiek a divadelné hry založené na rímskej mytológii. V Koloseu sa v jednej fáze jeho histórie konali dokonca aj simulované námorné bitky. Na začiatku stredoveku sa však budova prestala používať na zábavu a našla nové využitie, napríklad ako obydlia, dielne, náboženské priestory, pevnosť, kameňolom a dokonca aj kresťanská svätyňa.
