Grand Central Terminal bol na vrchole môjho zoznamu miest, ktoré som v New Yorku musel navštíviť. Ako cestovateľa ma železničné stanice vždy fascinovali. A táto sa stala takou ikonickou a objavila sa v toľkých filmoch, že som ju musel vidieť a zachytiť na vlastné oči.
Keď som sa tam prechádzal, nemohol som sa ubrániť myšlienke, aká je táto stanica rušná. Viete si predstaviť, že Grand Central Terminal navštívi každý deň 50 000 turistov – a to bez toho, aby vôbec nastúpili do vlaku?
Keď som vošiel do stanice, hneď som si všimol niekoľko zreteľných kompozícií, ktoré som mohol zachytiť. Slávne hodiny, americká vlajka a symetria budovy. Množstvo možností, ako s tým pohrať, a raj pre každého fotografa.
Ale čo upútalo moju pozornosť najviac, bol eskalátor. Lebo keď ste ním išli dole, výhľad rámoval nápis Grand Central Terminal. Takúto fotku som ešte nikdy nevidel.
Tak som chodil hore a dole a používal svoj najširší objektív s ohniskovou vzdialenosťou 14 mm. Niekoľko pokusov o nastavenie správnej rýchlosti uzávierky, aby bolo všetko ostré. Niekoľko pokusov zistiť, kedy presne stlačiť spúšť. A potom niekoľko záberov, aby to bolo presne tak, ako má byť, bez ľudí, ktorí by blokovali priamy výhľad na ikonickú stanicu.
