{"id":174758,"date":"2026-07-23T10:03:26","date_gmt":"2026-07-23T10:03:26","guid":{"rendered":"https:\/\/sumfinity.com\/?p=174758"},"modified":"2026-08-25T10:19:43","modified_gmt":"2026-08-25T10:19:43","slug":"bulharsko","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/sumfinity.com\/sk\/travel\/bulharsko\/","title":{"rendered":"Bulharsko"},"content":{"rendered":"

Bulharsko le\u017e\u00ed na juhov\u00fdchode Eur\u00f3py, medzi povod\u00edm Dunaja a Egejsk\u00e9ho mora, a takmer v\u0161etko v tejto krajine je formovan\u00e9 horami: desiatky pohor\u00ed pret\u00ednaj\u00fa krajinu od Balk\u00e1nskeho hrebe\u0148a v strede a\u017e po pohoria Rila, Pirin a Rodopy na juhu. Hlavn\u00e9 mesto Sofia le\u017e\u00ed na \u00fap\u00e4t\u00ed pohoria Vitosha; druh\u00e9 najv\u00e4\u010d\u0161ie mesto Plovdiv sa rozprestiera na rovine preru\u0161ovanej zaoblen\u00fdmi kopcami. Po st\u00e1ro\u010dia bol ter\u00e9n prek\u00e1\u017ekou, ktor\u00e1 s\u0165a\u017eovala pr\u00edstup do krajiny, a pr\u00e1ve t\u00e1to izol\u00e1cia zachovala kl\u00e1\u0161tory, horsk\u00e9 meste\u010dk\u00e1 a kult\u00faru, ku ktorej sa tento sprievodca neust\u00e1le vracia.<\/p>\n

\"Sofia<\/a>
Z hory Vitosha sa Sofia rozprestiera pod \u0148ou ako \u017eiv\u00e1 mapa hist\u00f3rie.<\/figcaption><\/figure>\n

Sofia<\/h2>\n

Sofia odme\u0148uje n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov v\u00fdh\u013eadom z v\u00fd\u0161ky. Jedn\u00e9ho jesenn\u00e9ho v\u00edkendu som z re\u0161taur\u00e1cie na streche<\/a> fotografoval z\u00e1pad slnka za horami<\/a>, s poh\u00e1rom v\u00edna na stole, a s\u013e\u00fabil som si, \u017ee sa sem vr\u00e1tim, aby som spoznal aj zvy\u0161ok krajiny. Zo Sofie sa d\u00e1 za hodinu jazdy autom dosta\u0165 k asi dvadsiatim horsk\u00fdm mas\u00edvom, \u010do vysvet\u013euje, pre\u010do m\u00e1 mesto v\u017edy jedno oko upret\u00e9 na vrcholy.<\/p>\n

Tento s\u013eub som dodr\u017eal viac ne\u017e raz. Pri neskor\u0161ej n\u00e1v\u0161teve som sa usadil na \u00fap\u00e4t\u00ed hory Vitosha v \u0161tvrti Lozenets, aby som zachytil \u017eiariacu sie\u0165 no\u010dnej Sofie<\/a>, s N\u00e1rodn\u00fdm pal\u00e1com kult\u00fary ako kotvou v z\u00e1bere a osvetlen\u00fdm \u0161tadi\u00f3nom \u017eiariacim v pozad\u00ed. Mesto podrobne opisujem v mojom cestovnom sprievodcovi po Sofii<\/a>; tento \u010dl\u00e1nok je o tom, ako do seba zapad\u00e1 cel\u00e1 krajina.<\/p>\n

Katedr\u00e1la Alexandra Nevsk\u00e9ho<\/h2>\n
\"Katedr\u00e1la<\/a>
Zlat\u00e9 kupoly odr\u00e1\u017eaj\u00fa ve\u010dern\u00e9 slnko \u2013 symbol viery a vytrvalosti v Sofii.<\/figcaption><\/figure>\n

Katedr\u00e1la Alexandra Nevsk\u00e9ho je jednou z pamiatok, ktor\u00e9 ako prv\u00e9 vzbudili m\u00f4j z\u00e1ujem o fotografovanie, a to u\u017e roky predt\u00fdm, ne\u017e som pred \u0148ou st\u00e1l. Postaven\u00e1 preva\u017ene v rokoch 1904 a\u017e 1912, patr\u00ed medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie pravosl\u00e1vne kostoly na svete a je v nej c\u00edti\u0165 tich\u00fd celoeur\u00f3psky charakter: svietidl\u00e1 boli vyroben\u00e9 v Mn\u00edchove, br\u00e1ny v Berl\u00edne a vo Viedni<\/a>, mozaiky v Ben\u00e1tkach<\/a>.<\/p>\n

Ke\u010f som ju kone\u010dne nav\u0161t\u00edvil v slne\u010dn\u00fd jesenn\u00fd de\u0148, ulice okolo kostola boli takmer pr\u00e1zdne a ja som mohol st\u00e1\u0165 uprostred uli\u010dky, zatia\u013e \u010do n\u00edzko stojace slnko zafarbilo kame\u0148 do zlatej farby a z ne\u010falekej kaviarne sa niesla hudba. Fotil som katedr\u00e1lu v tom poslednom zlatistom svetle<\/a>, pri\u010dom neobyzantsk\u00e9 kupoly vynikali t\u00fdm, \u010do tento \u0161t\u00fdl vie najlep\u0161ie.<\/p>\n

N\u00e1rodn\u00e9 divadlo Ivana Vazova<\/h2>\n

N\u00e1rodn\u00e9 divadlo bolo otvoren\u00e9 v roku 1904 a ke\u010f\u017ee prvou hrou, ktor\u00e1 sa tu hrala, bola \u201eVyvrhelovia\u201c od Ivana Vazova, budova prevzala meno tohto spisovate\u013ea. M\u00f4j prv\u00fd pokus o vyfotografovanie fas\u00e1dy nevy\u0161iel; n\u00e1mestie pred \u0148ou bolo pr\u00edli\u0161 pln\u00e9 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed si u\u017e\u00edvali posedenie v kaviarni ved\u013ea, tak sme sa k nim namiesto toho pridali na bulharsk\u00e9 predjedl\u00e1.<\/p>\n

Nasleduj\u00face r\u00e1no som mal napl\u00e1novan\u00e9 interview pre Bloomberg TV Bulgaria o mojej pr\u00e1ci v oblasti presadzovania autorsk\u00fdch pr\u00e1v, o tom, ako chr\u00e1nim svoje fotografie a pre\u010do by tvorcovia mali br\u00e1ni\u0165 to, \u010do vytvoria. Miesto stretnutia bolo priamo pred divadlom. K\u00fdm ma report\u00e9r nat\u00e1\u010dal, ako fot\u00edm, zachytil som divadlo v prv\u00fdch l\u00fa\u010doch slnka<\/a>, s pozl\u00e1ten\u00fdm \u0161t\u00edtom \u017eiariacim nad pr\u00e1zdnym n\u00e1mest\u00edm. Niektor\u00e9 r\u00e1na sa oplatia dvojn\u00e1sobne.<\/p>\n

Largo a starovek\u00e1 Serdica<\/h2>\n
\"Sofia<\/a>
Sofijsk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie v pozad\u00ed n\u00e1mestia Largo po\u010das vz\u00e1cneho z\u00e1padu slnka v Sofii<\/figcaption><\/figure>\n

Roky som sa sna\u017eil vyfotografova\u0165 Largo. Ka\u017ed\u00fd n\u00e1vrat do Sofie kon\u010dil tou istou prech\u00e1dzkou k tomu ist\u00e9mu s\u00faboru budov z 50. rokov, \u010dakan\u00edm na podmienky, ktor\u00e9 nikdy nenastali, a\u017e k\u00fdm jedn\u00e9ho ve\u010dera obloha kone\u010dne splnila moje o\u010dak\u00e1vania a podarilo sa mi zachyti\u0165 N\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie v dokonalom z\u00e1pade slnka<\/a> so sklenenou kupolou svetl\u00edka metra v popred\u00ed.<\/p>\n

T\u00e1to kupola je druhou polovicou pr\u00edbehu. Sofia je postaven\u00e1 na mieste r\u00edmskeho mesta Serdica a ke\u010f sa kopalo metro, vykop\u00e1vky sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou stanice: r\u00edmske m\u00fary pod sklenen\u00fdm pr\u00edstre\u0161kom<\/a>, dokon\u010den\u00fdm v roku 2016, nad ktor\u00fdmi sa t\u00fd\u010di Largo z \u010dias socializmu. Starovek, 50. roky 20. storo\u010dia a s\u00fa\u010dasnos\u0165 sa na prv\u00fd poh\u013ead prel\u00ednaj\u00fa a je mo\u017en\u00e9 sa nimi vo\u013ene prech\u00e1dza\u0165.<\/p>\n

Centr\u00e1lne miner\u00e1lne k\u00fapele a N\u00e1rodn\u00fd pal\u00e1c kult\u00fary<\/h2>\n

Sofia vznikla v\u010faka miner\u00e1lnym prame\u0148om; \u013eudia si dodnes nap\u013a\u0148aj\u00fa f\u013ea\u0161e teplou vodou z font\u00e1n v centre mesta. Pramene sa vyu\u017e\u00edvali u\u017e v 16. storo\u010d\u00ed a budova k\u00fape\u013eov, ktor\u00e1 stoj\u00ed dodnes a poch\u00e1dza z po\u010diatku 20. storo\u010dia, sp\u00e1ja prvky viedenskej secesie s byzantsk\u00fdmi pruhmi. K\u00fapele sl\u00fa\u017eili n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom a\u017e do roku 1986 a dnes v nich s\u00eddli mestsk\u00e9 historick\u00e9 m\u00fazeum. Vyfotil som pruhovan\u00fa fas\u00e1du za font\u00e1nou<\/a> a zvy\u0161ok zast\u00e1vky som str\u00e1vil vychutn\u00e1van\u00edm si parku pred budovou.<\/p>\n

Na druhom konci bulv\u00e1ru Vitosha sa N\u00e1rodn\u00fd pal\u00e1c kult\u00fary, otvoren\u00fd v roku 1981, po zotmen\u00ed men\u00ed na farebn\u00fa kompoz\u00edciu: zachytil som pal\u00e1c osvetlen\u00fd fialovou farbou nad tyrkysov\u00fdmi kask\u00e1dami font\u00e1ny<\/a>, jedno z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch kongresov\u00fdch centier v Eur\u00f3pe, ktor\u00e9 predv\u00e1dzalo svoje ve\u010dern\u00e9 predstavenie.<\/p>\n

Kostol v Bojane<\/h2>\n

Kostol v Boyane sa skr\u00fdva na \u00fap\u00e4t\u00ed hory Vitosha, tesne za hranicami Sofie \u2013 je to mal\u00e1 stredovek\u00e1 stavba obklopen\u00e1 mohutn\u00fdmi stromami. Vstup je pr\u00edsne obmedzen\u00fd: desa\u0165 min\u00fat, naraz dev\u00e4\u0165 n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov, a pr\u00e1ve preto je na mojej fotografii kostol v z\u00e1hrade<\/a>, kde slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de prenikaj\u00fa cez listy a vytv\u00e1raj\u00fa \u017eiariv\u00fd odlesk.<\/p>\n

Toto obmedzenie existuje kv\u00f4li tomu, \u010do sa nach\u00e1dza vo vn\u00fatri. Fresky z roku 1259, diela Turnovskej \u0161koly, dodali post\u00e1vam individu\u00e1lne tv\u00e1re a em\u00f3cie takmer dve storo\u010dia predt\u00fdm, ne\u017e sa to stalo \u0161tandardom v renesancii, a portr\u00e9ty darcov Kalojana a Desislavy s\u00fa nama\u013eovan\u00e9 ako skuto\u010dn\u00ed \u013eudia. Kostol je od roku 1979 zap\u00edsan\u00fd na zozname svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO.<\/p>\n

Kl\u00e1\u0161tor Rila<\/h2>\n
\"Vchod<\/a>
Prv\u00fd poh\u013ead na vchod do kl\u00e1\u0161tora Rila, zachyt\u00e1vaj\u00faci \u017eiariv\u00e9 farby a pokojn\u00e9 okolie.<\/figcaption><\/figure>\n

Cesta z Bojany do Rilsk\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora nahrad\u00ed mesto posledn\u00fdmi tridsiatimi min\u00fatami, po\u010das ktor\u00fdch vid\u00edte len lesy a vrchy. Sv\u00e4t\u00fd J\u00e1n z Rily pri\u0161iel do t\u00fdchto h\u00f4r v 10. storo\u010d\u00ed, aby sa v jaskyni modlil osamote; jeho \u00fato\u010disko sa postupne rozr\u00e1stlo na duchovn\u00e9 centrum krajiny, komplex obklopen\u00fd pevnostn\u00fdmi m\u00farmi, ktor\u00fd po\u010das piatich storo\u010d\u00ed osmanskej nadvl\u00e1dy chr\u00e1nil bulharsk\u00fa kult\u00faru a rukopisy a vysl\u00fa\u017eil si pr\u00edvlastok \u201epokladnica Bulharska\u201c. V roku 1983<\/a> bol zap\u00edsan\u00fd na zoznam svetov\u00e9ho dedi\u010dstva<\/a>.<\/p>\n

Ke\u010f prejdete br\u00e1nou, n\u00e1hle sa pred vami otvor\u00ed n\u00e1dvorie<\/a> s pruhovan\u00fdmi obl\u00fakmi a ma\u013eovan\u00fdmi portikmi na pozad\u00ed zelen\u00fdch svahov. Potom som vypustil dron, aby som zachytil panor\u00e1mu kl\u00e1\u0161tora osamoten\u00e9ho v \u00fadol\u00ed<\/a>, s \u010derven\u00fdmi strechami uprostred oce\u00e1nu lesa, a kone\u010dne som pochopil t\u00fa izol\u00e1ciu, v\u010faka ktorej toto miesto mohlo vznikn\u00fa\u0165. Cho\u010fte tam popoludn\u00ed; r\u00e1no patr\u00ed turistick\u00fdm autobusom.<\/p>\n

Fresky v Rilskom kl\u00e1\u0161tore<\/h2>\n

Hlavn\u00fd kostol, postaven\u00fd v rokoch 1834 a\u017e 1837, m\u00e1 biblick\u00e9 mot\u00edvy vyobrazen\u00e9 aj na vonkaj\u0161ej strane. Nad vchodom dominuje v strede ma\u013eovan\u00e9ho stropu Kristus Pantokrator<\/a>, obklopen\u00fd freskami, ktor\u00e9 v roku 1846 dokon\u010dili majstri z Banska, Samokova a Razlogu, medzi nimi aj sl\u00e1vni bratia Zografovci.<\/p>\n

Z\u00e1padn\u00fd portikus m\u00e1 opa\u010dn\u00fd pr\u00edstup. Jeho steny s\u00fa od podlahy a\u017e po strop pokryt\u00e9 vyobrazeniami pekeln\u00fdch v\u00fdjavov<\/a>, d\u00e9monov a n\u00e1sledkov, nama\u013eovan\u00fdch pre veriacich, z ktor\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161ina nevedela \u010d\u00edta\u0165, a tento realizmus dodnes udivuje n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov. Ved\u013ea kostola stoj\u00ed Hreljova ve\u017ea<\/a>, postaven\u00e1 v rokoch 1334\u20131335, najstar\u0161ia budova komplexu, s kaplnkou zo 14. storo\u010dia na najvy\u0161\u0161om poschod\u00ed.<\/p>\n

Bansko<\/h2>\n
\"Drone<\/a>
Poh\u013ead z vt\u00e1\u010dej perspekt\u00edvy na strechy pokryt\u00e9 \u010derven\u00fdmi ta\u0161kami a dl\u00e1\u017eden\u00e9 ulice star\u00e9ho mesta Bansko, ktor\u00e9 r\u00e1mcuje pohorie Pirin.<\/figcaption><\/figure>\n

Bansko je najzn\u00e1mej\u0161ie bulharsk\u00e9 ly\u017eiarske stredisko, my sme v\u0161ak dorazili v m\u00e1ji, mimo sez\u00f3ny, na ceste z Rily do Plovdivu, s rezerv\u00e1ciou na jednu noc. Nasleduj\u00face r\u00e1no som nad hlavn\u00fdm n\u00e1mest\u00edm vypustil dron, bez ak\u00fdchko\u013evek o\u010dak\u00e1van\u00ed, len zo zvedavosti, a obloha mi pon\u00fakla dva z\u00e1bery: bludisko kamenn\u00fdch domov a \u010derven\u00fdch striech star\u00e9ho mesta na pozad\u00ed pohoria Pirin<\/a> a z okraja mesta z\u00e1voj hmly le\u017eiaci nad \u00fadol\u00edm<\/a>, ktor\u00fd bol zo zeme \u00faplne nevidite\u013en\u00fd.<\/p>\n

Lietanie tu je pote\u0161en\u00edm aj z in\u00e9ho d\u00f4vodu: Bulharsko dodr\u017eiava \u0161tandardn\u00e9 pravidl\u00e1 E\u00da t\u00fdkaj\u00face sa dronov a namiesto podozrenia bola reakcia na n\u00e1mest\u00ed zvedavos\u0165 \u2013 \u013eudia sa chceli pozrie\u0165 na obrazovku. N\u00e1rodn\u00fd park Pirin nad mestom je od roku 1983 zap\u00edsan\u00fd na zozname UNESCO.<\/p>\n

Dom Velyan a hostinec Baryakova<\/h2>\n

Po\u010das osmanskej nadvl\u00e1dy boli ve\u013ek\u00e9 mest\u00e1 pod doh\u013eadom, zatia\u013e \u010do od\u013eahl\u00e9 meste\u010dk\u00e1 ako Bansko sa stali tich\u00fdmi str\u00e1\u017ecami bulharsk\u00e9ho jazyka a trad\u00edci\u00ed. Dom Velyanovcov je \u017eivou pripomienkou tejto hist\u00f3rie: opevnen\u00fd dom z 18. storo\u010dia s \u00fakrytmi zabudovan\u00fdmi do stien, s priestormi pre dobytok v spodnej \u010dasti a obytn\u00fdmi priestormi v hornej \u010dasti, vyzdoben\u00fd majstrom Velyanom Ognevom. Daria si na mape v\u0161imla zna\u010dku m\u00fazea; br\u00e1na bola otvoren\u00e1, tak sme vo\u0161li na n\u00e1dvorie so starou stud\u0148ou a ma\u013eovanou fas\u00e1dou<\/a> a mali sme to miesto len pre seba.<\/p>\n

Ob\u011bd pokra\u010doval v na\u0161om pozn\u00e1van\u00ed. V hostinci Baryakova, drevenom dome obklopuj\u00facom n\u00e1dvorie, som odfotil st\u00f4l<\/a>, pri ktorom sme jedli<\/a>, Dariin grilovan\u00fd pstruh a m\u00f4j \u201eKr\u00e1\u013eovsk\u00fd tanier\u201c. H\u013eadajte cyrilick\u00fd n\u00e1pis \u201e\u0411\u0430\u0440\u044f\u043a\u043e\u0432\u0430 \u041c\u0435\u0445\u0430\u043d\u0430\u201c; v bl\u00edzkosti sa nach\u00e1dzaj\u00fa dva takmer identick\u00e9 hostince.<\/p>\n

Pohorie Rodopy<\/h2>\n

Cesta autom z Banska smerom na Plovdiv vedie popri \u00fazkorozchodnej \u017eelezni\u010dnej trati vytesanej do pohoria Rodopy a pr\u00e1ve na nej som za\u017eil dve z mojich najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch zast\u00e1vok z cel\u00e9ho v\u00fdletu. Prvou bola \u017eelezni\u010dn\u00e1 stanica bez akejko\u013evek dediny v okol\u00ed<\/a>, udr\u017eiavan\u00e1, s pravideln\u00fdm spojom a \u00faplne osamoten\u00e1 medzi \u00fatesmi. Vypustil som dron a v \u017eiadnom smere som ni\u010d nena\u0161iel; pripadalo mi to ako najod\u013eahlej\u0161ie miesto v Eur\u00f3pe, ktor\u00e9 je st\u00e1le spojen\u00e9 so svetom.<\/p>\n

Druhou bola vyhliadka v tvare srdca<\/a>, zdoben\u00e1 bulharsk\u00fdmi ru\u017eami<\/a>, nad dedinou Sveta Petka, na ceste medzi Velingradom a Yundolou. Nikto tak\u00e9to miesta nepl\u00e1nuje; ponau\u010den\u00edm z Rodopov je vybra\u0165 si pomal\u0161iu trasu a \u010dasto zastavova\u0165.<\/p>\n

Plovdiv<\/h2>\n
\"Panor\u00e1ma<\/a>
\u00dachvatn\u00fd panoramatick\u00fd v\u00fdh\u013ead na Plovdiv z kopca Sahat Tepe v Bulharsku.<\/figcaption><\/figure>\n

Plovdiv bol najprekvapuj\u00facej\u0161\u00edm mestom, ktor\u00e9 som za posledn\u00fdch p\u00e4\u0165 rokov nav\u0161t\u00edvil. Jedno z najstar\u0161\u00edch nepretr\u017eite ob\u00fdvan\u00fdch miest v Eur\u00f3pe, r\u00edmsky Philippopolis, kreat\u00edvna \u0161tudentsk\u00e1 \u0161tvr\u0165 a jedine\u010dn\u00e1 geografia: v\u00fdrazn\u00e9 zaoblen\u00e9 kopce, ktor\u00e9 sa z mestsk\u00e9ho prostredia t\u00fd\u010dia ako ostrovy. Zo Sahat Tepe som fotografoval panor\u00e1mu tesne po z\u00e1pade slnka<\/a>, pomn\u00edk Aljo\u0161a sa tiahol po svahu susedn\u00e9ho kopca, \u0161tudenti a p\u00e1ry sa us\u00e1dzali na skal\u00e1ch okolo m\u0148a.<\/p>\n

O p\u00e1r min\u00fat nesk\u00f4r zmenila ve\u017ea s hodinami za mnou svoj charakter. Jej vrchol svietil zvonku bielo, zatia\u013e \u010do vn\u00fatorn\u00e9 osvetlenie striedalo farby, a ke\u010f sa rozsvietila na \u010derveno, ve\u017ea<\/a> mi pripadala ako maj\u00e1k<\/a> nad vn\u00fatrozemsk\u00fdm morom striech. Na chv\u00ed\u013eu som mal pocit, \u017ee som na pobre\u017e\u00ed Atlantiku, a nie na Tr\u00e1ckej n\u00ed\u017eine.<\/p>\n

Star\u00e9 mesto v Plovdive<\/h2>\n

Vrstvy hist\u00f3rie Plovdivu s\u00fa naj\u013eah\u0161ie rozpoznate\u013en\u00e9 pri br\u00e1ne Hisar Kapia, kde sa v jednej stavbe sp\u00e1jaj\u00fa r\u00edmske z\u00e1klady, kamenn\u00e9 murivo z obdobia Druhej bulharskej r\u00ed\u0161e a domy z obdobia n\u00e1rodn\u00e9ho obrodenia postaven\u00e9 priamo nad obl\u00fakom. E\u0161te pred v\u00fdchodom slnka som sa prech\u00e1dzal po dl\u00e1\u017eden\u00fdch uli\u010dk\u00e1ch a fotografoval pr\u00e1zdnu br\u00e1nu v modrej hodine<\/a> \u2013 tak\u00fd z\u00e1ber, ak\u00fd v\u00e1m t\u00e1 ist\u00e1 ulica o dve hodiny nesk\u00f4r u\u017e neposkytne.<\/p>\n

Mesto neust\u00e1le improvizovalo. Ke\u010f som sa s u\u017e zbalenou v\u00fdbavou sch\u00e1dzal z kopca, za rohom som zabo\u010dil na n\u00e1mestie Stefana Stambolova a v\u0161etko som znova vybalil: font\u00e1na sa vinula smerom k osvetlenej radnici<\/a>, zatia\u013e \u010do z r\u00edmskeho divadla nad star\u00fdm mestom sa oz\u00fdval \u017eiv\u00fd koncert. 20-sekundov\u00e1 expoz\u00edcia a najlep\u0161ie miesto v meste.<\/p>\n

\u0160ipka a \u00dadolie ru\u017e\u00ed<\/h2>\n
\"Fotografia<\/a>
Zlat\u00e9 kupoly Pam\u00e4tn\u00e9ho kostola na Shipke sa leskn\u00fa nad zalesnen\u00fdmi svahmi pohoria Balkan \u2013 je to \u00fachvatn\u00fd v\u00fdh\u013ead, ktor\u00fd najlep\u0161ie vynikne z vt\u00e1\u010dej perspekt\u00edvy.<\/figcaption><\/figure>\n

Zostali sme v \u00dadol\u00ed ru\u017e\u00ed, srdci bulharsk\u00e9ho priemyslu v\u00fdroby ru\u017eov\u00e9ho oleja, a toto miesto sme vyu\u017eili ako z\u00e1klad\u0148u pre jednu ve\u013emi \u0161pecifick\u00fa fotografiu. Pam\u00e4tn\u00fd kostol v \u0160ipke, postaven\u00fd na pamiatku rusk\u00fdch a bulharsk\u00fdch vojakov, ktor\u00ed padli v priesmyku \u0160ipka v rokoch 1877\u20131878 v bitke, ktor\u00e1 zvr\u00e1tila priebeh vojny a ukon\u010dila osmansk\u00fa nadvl\u00e1du, skr\u00fdva svoju najkraj\u0161iu stranu pred cestou. Prv\u00e1 n\u00e1v\u0161teva nevy\u0161la kv\u00f4li po\u010dasiu; ke\u010f\u017ee som b\u00fdval len 25 min\u00fat odtia\u013e, mohol som sa jednoducho vr\u00e1ti\u0165 a o p\u00e1r dn\u00ed nesk\u00f4r som vypustil dron, aby zachytil zlat\u00e9 kupoly vyn\u00edkaj\u00face z lesa<\/a> a architekt\u00faru v \u0161t\u00fdle rusk\u00e9ho renesancie vyn\u00e1raj\u00facu sa z nekone\u010dn\u00e9ho zelen\u00e9ho svahu.<\/p>\n

Po\u010das sez\u00f3ny Festivalu ru\u017e\u00ed sa v\u00f4\u0148a \u0161\u00edri priamo v ovzdu\u0161\u00ed \u00fadolia. Spojenie hist\u00f3rie priesmyku so \u017eivou trad\u00edciou pod n\u00edm bolo jedn\u00fdm z tich\u00fdch vrcholov cesty.<\/p>\n

Pevnos\u0165 Tsarevets<\/h2>\n
\"Pevnos\u0165<\/a>
Len 20 sek\u00fand svetla \u2013 ale to sta\u010dilo. Pevnos\u0165 Tsarevets pri v\u00fdchode slnka, poh\u013ead z stre\u0161nej terasy.<\/figcaption><\/figure>\n

Veliko Tarnovo bolo hlavn\u00fdm mestom Druhej bulharskej r\u00ed\u0161e a pevnos\u0165 Tsarevets bola jej korunou. Mali sme k dispoz\u00edcii len jednu noc a predpove\u010f hl\u00e1sila d\u00e1\u017e\u010f, tak\u017ee som si hotel rezervoval kv\u00f4li jedinej veci: stre\u0161nej terase s v\u00fdh\u013eadom na pevnos\u0165. Ve\u010der bol bezvetern\u00fd a mrholilo. Bud\u00edk zazvonil aj tak skoro a na dvadsa\u0165 \u010di tridsa\u0165 sek\u00fand sa slnko predralo cez medzeru v oblakoch a osvetlilo<\/a> pevnos\u0165 a katedr\u00e1lu na vrchole kopca<\/a>, zatia\u013e \u010do st\u00e1le pr\u0161alo. Potom sa obloha zatiahla a bolo po v\u0161etkom.<\/p>\n

Nesk\u00f4r toho d\u0148a sme sa vydali na prehliadku pe\u0161o a ja som z vn\u00fatra obrann\u00e9ho ve\u017ee, s vyzdvihnut\u00fdmi \u017eelezn\u00fdmi hrotmi, zachytil stredovek\u00fa br\u00e1nu tak, ako by ju videl obranca. Pr\u00edprava nie je nijako ok\u00e1zal\u00e1, ale pr\u00e1ve v tom je cel\u00e9 tajomstvo: svetlo ne\u010dak\u00e1, k\u00fdm si obhliadate ter\u00e9n.<\/p>\n

Fotografovanie v Bulharsku<\/h2>\n

Bulharsko ma po\u010das tej istej cesty nau\u010dilo dve veci. Prvou je trpezlivos\u0165 v \u010dasovom horizonte rokov: Largo som musel nav\u0161t\u00edvi\u0165 viackr\u00e1t po\u010das viacer\u00fdch pobytov, k\u00fdm jeden z\u00e1pad slnka vynahradil v\u0161etky tie n\u00e1v\u0161tevy, a Shipka si vy\u017eiadala druh\u00fd pokus e\u0161te v tom istom t\u00fd\u017edni. Druhou je r\u00fdchlos\u0165 v rozsahu sek\u00fand: Tsarevets mi poskytol presne dvadsa\u0165sekundov\u00e9 okno a radnica v Plovdive sa objavila, ke\u010f som u\u017e mal stat\u00edv zbalen\u00fd.<\/p>\n

Tu si dron zasl\u00fa\u017ei svoje miesto v ta\u0161ke. Hmla v \u00fadol\u00ed Banska, od\u013eahlos\u0165 Rily a kupoly Shipky s\u00fa pr\u00edbehy, ktor\u00e9 existuj\u00fa len z v\u00fd\u0161ky, pravidl\u00e1 lietania s\u00fa \u0161tandardn\u00e9 pre E\u00da a okoloid\u00faci s\u00fa priate\u013esk\u00ed. A ke\u010f sa polud\u0148aj\u0161ie horsk\u00e9 svetlo stane pr\u00edli\u0161 ostr\u00fdm, urobte to, \u010do v\u00e1m Radopy radia: vyberte sa pomalou cestou a nechajte, aby za v\u00e1s pr\u00e1cu urobili obch\u00e1dzky.<\/p>\n

Kedy nav\u0161t\u00edvi\u0165 Bulharsko<\/h2>\n

Na\u0161a dlh\u00e1 trasa viedla v m\u00e1ji a na\u010dasovanie bolo ide\u00e1lne: zelen\u00e9 \u00fadolia, pr\u00e1zdne n\u00e1dvoria v Bansku, pr\u00edjemn\u00e9 r\u00e1na na prehliadku star\u00fdch miest a za\u010d\u00ednaj\u00faci zber ru\u017e\u00ed v \u00fadol\u00ed okolo Kazanlaku, kde festivalov\u00e1 sez\u00f3na vrchol\u00ed za\u010diatkom j\u00fana. Jese\u0148 je \u010fal\u0161\u00edm skvel\u00fdm obdob\u00edm; v\u0161etky moje z\u00e1bery zo Sofie so zlatist\u00fdmi stromami a jasn\u00fdm horsk\u00fdm svetlom poch\u00e1dzaj\u00fa z jedn\u00e9ho okt\u00f3brov\u00e9ho v\u00edkendu.<\/p>\n

Zima premen\u00ed krajinu na jej druh\u00fa tv\u00e1r, pri\u010dom Bansko na \u00fap\u00e4t\u00ed pohoria Pirin vedie bulharsk\u00fa ly\u017eiarsku sez\u00f3nu. Leto patr\u00ed pobre\u017eiu \u010cierneho mora a vysokohorsk\u00fdm chodn\u00edkom. Nech je ak\u00e9ko\u013evek ro\u010dn\u00e9 obdobie, vzdialenosti s\u00fa kr\u00e1tke a hory s\u00fa v\u017edy vzdialen\u00e9 najviac hodinu cesty.<\/p>\n