{"id":174714,"date":"2026-07-23T09:42:07","date_gmt":"2026-07-23T09:42:07","guid":{"rendered":"https:\/\/sumfinity.com\/?p=174714"},"modified":"2026-08-25T09:42:12","modified_gmt":"2026-08-25T09:42:12","slug":"grecko","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/sumfinity.com\/sk\/travel\/grecko\/","title":{"rendered":"Gr\u00e9cko"},"content":{"rendered":"

Gr\u00e9cko sa tiahne od pevniny na Balk\u00e1ne a\u017e k Egejsk\u00e9mu a I\u00f3nskemu moru, pri\u010dom pri jeho pobre\u017e\u00ed sa nach\u00e1dza viac ako dvesto ob\u00fdvan\u00fdch ostrovov. V At\u00e9nach<\/a> pod Akropolou \u017eije pribli\u017ene tretina obyvate\u013estva krajiny, Sol\u00fan je centrom severu a ostrovy Dodekan\u00e9zy, na \u010dele s Rhodosom, le\u017eia \u010faleko na juhov\u00fdchode, na doh\u013ead od tureck\u00e9ho pobre\u017eia. V\u0161etko v tomto sprievodcovi poch\u00e1dza z troch ciest: zimn\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a v At\u00e9nach, pobytu v Sol\u00fane a cesty autom po ostrovoch cez Rhodos.<\/p>\n

\"Picturesque<\/a>
Poh\u013ead na Akropolu<\/figcaption><\/figure>\n

At\u00e9ny<\/h2>\n

Akropola bola prvou vecou, ktor\u00e1 n\u00e1s v At\u00e9nach priv\u00edtala, a tak tomu bolo aj po\u010das zvy\u0161ku t\u00fd\u017ed\u0148a: t\u00e1to skaln\u00e1 vyv\u00fd\u0161enina sa t\u00fd\u010di do v\u00fd\u0161ky pribli\u017ene 150 metrov a je vidite\u013en\u00e1 takmer z ka\u017ed\u00e9ho k\u00fata mesta. At\u00e9ny maj\u00fa zdokumentovan\u00fa hist\u00f3riu dlh\u00fa viac ako 3 500 rokov a starovek\u00e9 mesto sa v tom modernom neust\u00e1le vyn\u00e1ra \u2013 v chr\u00e1moch, st\u013apoch a ruin\u00e1ch, ktor\u00e9 stoja medzi bytov\u00fdmi domami.<\/p>\n

Dokonca aj dopravn\u00fd syst\u00e9m je jej s\u00fa\u010das\u0165ou. Najstar\u0161ia linka metra medzi stanicami vedie na otvorenom priestranstve cez archeologick\u00fd park a ja som vyfotografoval vlak metra prech\u00e1dzaj\u00faci pod Akropolou<\/a>, pri\u010dom \u010derven\u00e9 vozne r\u00e1movali zimn\u00e9 kon\u00e1re a na kopci nad nimi sa t\u00fd\u010dil Parthen\u00f3n. Artefakty objaven\u00e9 po\u010das stavebn\u00fdch pr\u00e1c s\u00fa vystaven\u00e9 priamo v samotn\u00fdch staniciach.<\/p>\n

Akropola<\/h2>\n
\"A<\/a>
Akropola v At\u00e9nach<\/figcaption><\/figure>\n

Akropola je od roku 1987 zap\u00edsan\u00e1 na zozname svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO a v\u010faka rekon\u0161truk\u010dn\u00fdm pr\u00e1cam, ktor\u00e9 prebiehaj\u00fa od roku 1975, sa Parthen\u00f3n takmer \u00faplne obnovil. Z kopca Lycabettus som fotografoval osvetlen\u00fa Akropolu s morom v pozad\u00ed<\/a>, pri\u010d<\/a>om mramor \u017eiaril zlatou farbou v modrej hodine, zatia\u013e \u010do pozadie vypl\u0148ovali svetl\u00e1 Pireusu a Saronick\u00e9ho z\u00e1livu.<\/p>\n

Ke\u010f stoj\u00edte pred chr\u00e1mami, zam\u00fd\u0161\u013eate sa nad t\u00fdm, ako \u013eudia bez modernej technol\u00f3gie vytvorili nie\u010do, \u010do pretrvalo tis\u00edce rokov. M\u00fazeum Akropoly na \u00fap\u00e4t\u00ed skaly uchov\u00e1va artefakty, ktor\u00e9 tu boli odkryt\u00e9, a stoj\u00ed za n\u00e1v\u0161tevu pred alebo po v\u00fdstupe.<\/p>\n

Hora Lycabettus<\/h2>\n
\"Panorama<\/a>
Hora Lycabettus | At\u00e9ny, Gr\u00e9cko<\/figcaption><\/figure>\n

V centre hlavn\u00e9ho mesta sa t\u00fd\u010di kopec a t\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 ma ohromila viac ne\u017e \u010doko\u013evek in\u00e9 v At\u00e9nach. Hora Lykab\u00e9tos sa t\u00fd\u010di do v\u00fd\u0161ky 277 metrov nad morom; pod\u013ea legendy tu bohy\u0148a At\u00e9na upustila k\u00fasok v\u00e1penca a star\u0161ia poves\u0165 hovor\u00ed, \u017ee na jej svahoch kedysi \u017eili vlci, pri\u010dom \u201elykos\u201c v gr\u00e9\u010dtine znamen\u00e1 vlk. Z Akropoly som fotografoval kopec<\/a>, ktor\u00fd sa t\u00fd\u010dil nad bled\u00fdm mestom<\/a> \u2013 zelen\u00fa pyram\u00eddu s bielou kaplnkou sv\u00e4t\u00e9ho Juraja na vrchole.<\/p>\n

V\u00fdstup na vrchol je ve\u010dern\u00fdm ritu\u00e1lom. Z vrcholu som sledoval, ako sa z\u00e1pad slnka rozlieva nad mestom a morom<\/a>, a cestou dole som zachytil mramorov\u00e9 more domov v poslednom teplom svetle<\/a>, ke\u010f bet\u00f3n modern\u00e9ho mesta na chv\u00ed\u013eu vyzer\u00e1 ako kame\u0148 starovek\u00e9ho mesta. Pre t\u00fdch, ktor\u00ed si chc\u00fa u\u0161etri\u0165 nohy, vedie na vrchol lanovka.<\/p>\n

Monastiraki<\/h2>\n

Monastiraki sa vlastne nikdy nezatv\u00e1ra. N\u00e1mestie je kri\u017eovatkou liniek metra, centrom mestsk\u00e9ho v\u00fdpredaja a miestom sl\u00e1vneho bl\u0161ieho trhu, a je tu ru\u0161no od r\u00e1na a\u017e hlboko po polnoci. Z strechy nad n\u00e1mest\u00edm som v s\u00famraku<\/a> vyfotil okolie s Akropolou nad n\u00edm<\/a>, me\u0161itou Tzistarakis a ruinami Hadri\u00e1novej kni\u017enice v strede z\u00e1beru a Parthen\u00f3nom vzn\u00e1\u0161aj\u00facim sa nad v\u0161etk\u00fdm.<\/p>\n

Vr\u00e1til som sa sem po zotmen\u00ed<\/a>, aby som zachytil ten ist\u00fd v\u00fdh\u013ead<\/a>, ke\u010f st\u00e1nky na trhu svietia a na skale sa rozsvietia reflektory. Tieto dva z\u00e1bery, nasn\u00edman\u00e9 s nieko\u013ekohodinov\u00fdm odstupom, s\u00fa skr\u00e1tenou verziou At\u00e9n: starobyl\u00e9ho mesta, ktor\u00e9 \u017eije na pln\u00e9 obr\u00e1tky.<\/p>\n

Chr\u00e1m H\u00e9faista a starovek\u00e1 Agora<\/h2>\n

Chr\u00e1m Hefaista, dokon\u010den\u00fd okolo roku 415 pred n. l., patr\u00ed medzi najlep\u0161ie zachovan\u00e9 chr\u00e1my starovek\u00e9ho sveta a je zasv\u00e4ten\u00fd bohu kov\u00e1\u010dov a oh\u0148a; archeol\u00f3govia v jeho okol\u00ed objavili hrn\u010diarske a kov\u00e1\u010dske dielne. Zo svahu Akropoly som fotografoval chr\u00e1m t\u00fd\u010diaci sa nad stromami Agory<\/a> \u2013 d\u00f3rsky ostrov z mramoru, za ktor\u00fdm sa tla\u010d\u00ed modern\u00e9 mesto.<\/p>\n

Tento kontrast je v\u00fdsti\u017enou defin\u00edciou centra At\u00e9n: v jednom z\u00e1bere sa v jednom z\u00e1bere sp\u00e1ja 5. storo\u010die pred n. l. a 21. storo\u010die n. l., oddelen\u00e9 radom borov\u00edc.<\/p>\n

Ode\u00f3n Heroda Attika<\/h2>\n

Kamenn\u00e9 divadlo na juhoz\u00e1padnom svahu Akropoly bolo dokon\u010den\u00e9 v roku 161 n. l. a zrekon\u0161truovan\u00e9 v roku 1950, a dodnes sl\u00fa\u017ei svojmu \u00fa\u010delu. Na jeho javisku vystupovali Maria Callasov\u00e1, Luciano Pavarotti aj Ennio Morricone. Mramorov\u00fa h\u013eadisko<\/a> som fotografoval zo svahu nad n\u00edm<\/a>, kde sa rady sedadiel zva\u017euj\u00fa a\u017e k \u0161achovnicov\u00e9mu povrchu javiska, za ktor\u00fdm sa za zr\u00facaninami ark\u00e1d rozprestiera cel\u00fd z\u00e1padn\u00fd At\u00e9ny.<\/p>\n

Z\u00fa\u010dastni\u0165 sa tu na koncerte m\u00e1m st\u00e1le na zozname. Niektor\u00e9 fotografie s\u00fa s\u013eubom, \u017ee sa sem vr\u00e1tim.<\/p>\n

Panath\u00e9nsky \u0161tadi\u00f3n<\/h2>\n
\"A<\/a>
Panath\u00e9nsky \u0161tadi\u00f3n \u2013 mramorov\u00fd z\u00e1zrak | At\u00e9ny, Gr\u00e9cko<\/figcaption><\/figure>\n

Panath\u00e9nsky \u0161tadi\u00f3n je postaven\u00fd v\u00fdlu\u010dne z mramoru a \u017eiadny in\u00fd \u0161tadi\u00f3n na svete sa t\u00fdm nem\u00f4\u017ee pochv\u00e1li\u0165. Panath\u00e9nske hry sa na tomto mieste konali u\u017e od 6. storo\u010dia pred n. l., ke\u010f div\u00e1ci sedeli na pr\u00edrodn\u00fdch svahoch; na zrekon\u0161truovanom \u0161tadi\u00f3ne sa v roku 1896 konali sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie a z\u00e1vere\u010dn\u00fd ceremoni\u00e1l prv\u00fdch modern\u00fdch olympijsk\u00fdch hier a dodnes sa v \u0148om ka\u017ed\u00fd november kon\u00e1 cie\u013e at\u00e9nskeho marat\u00f3nu.<\/p>\n

Vyfotil som mramorov\u00fa podkovu pod dramatickou oblohou<\/a>, gr\u00e9cku a olympijsk\u00fa vlajku napnut\u00e9 na sto\u017eiaroch pred pr\u00e1zdnymi trib\u00fanami. Ako milovn\u00edk ve\u013ek\u00fdch \u0161portov\u00fdch podujat\u00ed som tam st\u00e1l a predstavoval si, ak\u00fd zvuk m\u00f4\u017ee t\u00e1to ar\u00e9na poja\u0165.<\/p>\n

S\u00e1la Zappeion<\/h2>\n
\"Picture<\/a>
S\u00e1la Zappeion<\/figcaption><\/figure>\n

Evangelos Zappas, Gr\u00e9k, ktor\u00fd zbohatol v Rumunsku, financoval v\u00fdstavbu olympijskej budovy v At\u00e9nach po tom, \u010do ho b\u00e1snik Panagiotis Soutsos presved\u010dil, \u017ee krajina tak\u00fato budovu potrebuje. Architekt Theophil Hansen ju dokon\u010dil v roku 1888, hoci Zappas sa u\u017e nedo\u017eil toho, aby videl neoklasicistick\u00fa fas\u00e1du za radom vlajok<\/a>. Prv\u00e1 gr\u00e9cka n\u00e1rodn\u00e1 rozhlasov\u00e1 stanica za\u010dala vysiela\u0165 z tejto budovy v roku 1938.<\/p>\n

Skuto\u010dn\u00e9 prekvapenie \u010dak\u00e1 vo vn\u00fatri. Kruhov\u00e9 \u00e1trium<\/a> pod hol\u00fdm nebom tvor\u00ed prstenec dvojposchodov\u00fdch kolonn\u00e1d okolo mramorovej podlahy usporiadanej do \u0161achovnice a jeho geometria je tak presn\u00e1, \u017ee som tam str\u00e1vil cel\u00fa n\u00e1v\u0161tevu len t\u00fdm, \u017ee som sa venoval symetrii. Dodnes je to m\u00f4j najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00ed interi\u00e9r v At\u00e9nach.<\/p>\n

Metropolitn\u00e1 katedr\u00e1la v At\u00e9nach<\/h2>\n

Stavba Metropolitnej katedr\u00e1ly trvala dvadsa\u0165 rokov a do jej m\u00farov bol pred jej dokon\u010den\u00edm v roku 1862 pou\u017eit\u00fd mramor zo 72 zb\u00faran\u00fdch kostolov. Konaj\u00fa sa tu sl\u00e1vnosti celo\u0161t\u00e1tneho v\u00fdznamu a jej n\u00e1mestie sa nach\u00e1dza len k\u00fasok od Monastiraki. Fotografoval som katedr\u00e1lu osvetlen\u00fa v noci<\/a>, mozaikov\u00fd p\u00e1s nad vchodom \u017eiariaci medzi dvojicou zvonov\u00fdch ve\u017e\u00ed, gr\u00e9cke vlajky na oboch ve\u017eiach rozmazan\u00e9 vetrom a dlhou expoz\u00edciou.<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee som tam bol v zime, n\u00e1mestie bolo v t\u00fa hodinu pr\u00e1zdne. To bola v\u00fdmena, ktor\u00fa som robil cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 \u2013 studen\u00e9 ruky za \u010dist\u00e9 z\u00e1bery \u2013 a urobil by som to znova.<\/p>\n

Sol\u00fan<\/h2>\n
\"Ve\u010dern\u00e1<\/a>
Toto je ve\u010dern\u00e1 fotografia Bielej ve\u017ee v Sol\u00fane a N\u00e1rodn\u00e9ho divadla severn\u00e9ho Gr\u00e9cka.<\/figcaption><\/figure>\n

Sol\u00fan je druh\u00e9 najv\u00e4\u010d\u0161ie mesto Gr\u00e9cka, zalo\u017een\u00e9 v roku 315 pred n. l., v ktorom sa nach\u00e1dza mno\u017estvo byzantsk\u00fdch kostolov, ktor\u00e9 sa zrazu objavuj\u00fa na konci oby\u010dajn\u00fdch ul\u00edc. Jeho symbolom je Biela ve\u017ea: p\u00f4vodne tu st\u00e1la byzantsk\u00e1 pevnos\u0165 a osmansk\u00e1 ve\u017ea, ktor\u00e1 ju nahradila, sl\u00fa\u017eila ako v\u00e4zenie a miesto popr\u00e1v, zn\u00e1ma pod pochm\u00farnym n\u00e1zvom \u010cerven\u00e1 ve\u017ea. Potom, \u010do sa mesto v roku 1912 vr\u00e1tilo pod gr\u00e9cku spr\u00e1vu, bola ve\u017ea vybielen\u00e1 a premenovan\u00e1, \u010do bolo symbolick\u00fdm o\u010disten\u00edm, a dnes v nej s\u00eddli m\u00fazeum.<\/p>\n

Str\u00e1vil som dlh\u00fd ve\u010der t\u00fdm, \u017ee som kr\u00fa\u017eil okolo nej, zatia\u013e \u010do Daria \u010d\u00edtala knihu na lavi\u010dke. Kone\u010dne pri\u0161la t\u00e1 spr\u00e1vna chv\u00ed\u013ea v modrej hodine, ke\u010f Biela ve\u017ea a N\u00e1rodn\u00e9 divadlo severn\u00e9ho Gr\u00e9cka \u017eiarili vo fialovom svetle<\/a>. In\u00fa noc som sa usadil na Leoforos Nikis, aby som zachytil ve\u017eu nad pr\u00fadom ve\u010dern\u00e9ho prem\u00e1vky<\/a>, pri\u010dom sveteln\u00e9 stopy doplnili kompoz\u00edciu, ktor\u00fa pr\u00e1zdny bulv\u00e1r nedok\u00e1zal vytvori\u0165.<\/p>\n

Eptapyrgio a Rotunda<\/h2>\n

Moj\u00edm pl\u00e1nom bol zachyti\u0165 z\u00e1pad slnka nad Rotundou, najstar\u0161ou pamiatkou v Sol\u00fane, postavenou za vl\u00e1dy r\u00edmskeho cis\u00e1ra Gal\u00e9ria v 4. storo\u010d\u00ed. Kompoz\u00edcia vy\u0161la len z balk\u00f3nov bytov, ku ktor\u00fdm sme nemali pr\u00edstup, tak\u017ee pl\u00e1n B u\u017e bol v plnom pr\u00fade: v dia\u013eke sme si v\u0161imli pevnos\u0165 Eptapyrgio a vybehli sme hore kopcom so v\u0161etk\u00fdm vybaven\u00edm vr\u00e1tane ta\u0161ky s fotoapar\u00e1tom, pri\u010dom sme dorazili presne v okamihu, ke\u010f sa slnko dotklo obzoru. V\u00fdsledkom bol z\u00e1pad slnka nad mestom a Thermaick\u00fdm z\u00e1livom z byzantsk\u00fdch hradieb<\/a>, pri\u010dom tehlov\u00e9 zuby hradieb v popred\u00ed \u017eiarili oran\u017eovou farbou.<\/p>\n

Eptapyrgio znamen\u00e1 Pevnos\u0165 siedmich ve\u017e\u00ed. M\u00e1 ich v\u0161ak desa\u0165. Niektor\u00e9 n\u00e1zvy pre\u017e\u00edvaj\u00fa svoju vlastn\u00fa aritmetiku.<\/p>\n

Kostol Panagia Chalkeon<\/h2>\n

Aplik\u00e1cia n\u00e1s previedla po pamiatkach Sol\u00fana a uk\u00e1zala svoju hodnotu, ke\u010f n\u00e1s nasmerovala k kostolu Panagia Chalkeon, tehlov\u00e9mu kostolu z 11. storo\u010dia, ktor\u00e9mu miestni hovoria \u010cerven\u00fd kostol. Budova stoj\u00ed v zapadnutej z\u00e1hrade, zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n obklopen\u00e1 bytov\u00fdmi domami, \u010do predstavovalo cel\u00fd probl\u00e9m pri kompoz\u00edcii: len t\u00fdm, \u017ee som do stredu z\u00e1beru umiestnil cesti\u010dku ved\u00facu k jej \u010derven\u00fdm dver\u00e1m,<\/a> som mohol udr\u017ea\u0165 z\u00e1ber v byzantskom storo\u010d\u00ed, do ktor\u00e9ho patr\u00ed.<\/p>\n

Tento trik, ke\u010f chodn\u00edk alebo br\u00e1na odrez\u00e1vaj\u00fa modern\u00e9 mesto z r\u00e1mu, sa mi po\u010das celej cesty vyplatil.<\/p>\n

Rhodos<\/h2>\n
\"Tri<\/a>
Tri zachovan\u00e9 stredovek\u00e9 vetern\u00e9 mlyny, ktor\u00e9 stoja v rade pri vchode do pr\u00edstavu Mandraki.<\/figcaption><\/figure>\n

Rhodos bol v\u00fdlet in\u00e9ho druhu \u2013 t\u00fd\u017ede\u0148 s autom a l\u00edstkom na lo\u010f. Vetern\u00e9 mlyny v Mandraki boli prvou vecou, ktor\u00fa som si v\u0161imol, ke\u010f som si o ostrove zis\u0165oval inform\u00e1cie: v stredoveku na okraji pr\u00edstavu mlynilo dovezen\u00e9 obilie viac ako tucet mlynov, z ktor\u00fdch sa zachovali tri. Cel\u00fd de\u0148 som po pr\u00edstave nosil 14 kilogramov v\u00fdstroja, k\u00fdm som sa rozhodol pre kompoz\u00edciu s dlh\u00fdm teleobjekt\u00edvom, kde<\/a> s\u00fa tri vetern\u00e9 mlyny stla\u010den\u00e9 do jednej rady<\/a>, s pevnos\u0165ou Agios Nikolaos za nimi.<\/p>\n

T\u00e1to pevnos\u0165 sa nesk\u00f4r do\u010dkala vlastn\u00e9ho z\u00e1beru: spln visiaci priamo nad maj\u00e1kom<\/a>, gr\u00e9cka vlajka vlaj\u00faca vo vetre a n\u00edzke mraky, ktor\u00e9 obarvili oblohu do levandu\u013eovej farby. Jeden mesiac, jedna kompoz\u00edcia, jedna \u0161anca; tento z\u00e1ber zost\u00e1va jedn\u00fdm z mojich najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch z Gr\u00e9cka. Cel\u00fd ostrov, od Star\u00e9ho mesta a\u017e po Lindos, je zachyten\u00fd v mojom cestovnom sprievodcovi po Rhodose<\/a>.<\/p>\n

Star\u00e9 mesto na Rhodose a pramene v Kallithei<\/h2>\n

Pri rannom behu Star\u00fdm mestom som narazil na ruiny kostola Panny M\u00e1rie z Burghu, gotick\u00e9ho kostola z po\u010diatku 14. storo\u010dia, ktor\u00fd bol zni\u010den\u00fd po\u010das osmansk\u00e9ho obliehania v roku 1522 a op\u00e4\u0165 zbombardovan\u00fd po\u010das druhej svetovej vojny. \u010cakal som desa\u0165 min\u00fat, k\u00fdm slnko vyst\u00fapilo, a potom som odfotil svetlo prenikaj\u00face cez rozbit\u00e9 okn\u00e1<\/a> \u2013 slne\u010dn\u00fa hviezdu zachyten\u00fa v pr\u00e1zdnom gotickom obl\u00faku. Stredovek\u00e9 mesto v jeho okol\u00ed bolo v roku 1988 zap\u00edsan\u00e9 na zoznam svetov\u00e9ho dedi\u010dstva<\/a>.<\/p>\n

Cestou na juh smerom k Lindosu som sa zastavil pri prame\u0148och Kallithea, k\u00fape\u013enom komplexe z obdobia talianskej nadvl\u00e1dy priamo pri mori. Zhora som vyfotografoval kupolovit\u00fd pavil\u00f3n nad jeho \u010dierno-bielymi mozaikov\u00fdmi n\u00e1dvoriami<\/a>; vo vn\u00fatri prenikalo slnko cez hviezdicovit\u00e9 otvory kupoly len na p\u00e1r sek\u00fand, pr\u00e1ve dos\u0165 na to, aby som stihol vymeni\u0165 objekt\u00edv.<\/p>\n

Lindos a Symi<\/h2>\n
\"Panoramic<\/a>
Pastelov\u00e9 neoklasicistick\u00e9 domy na ostrove Symi, ktor\u00e9 sa t\u00fd\u010dia nad tyrkysovou vodou pr\u00edstavu, Dodekan\u00e9zsky s\u00faostrovie, Gr\u00e9cko.<\/figcaption><\/figure>\n

V Lindose som vstal skoro, aby som nafotil v\u00fdchod slnka nad akropolou v Lindose, a potom som sa oto\u010dil o 180 stup\u0148ov. Medzi siluetami v\u00fdbe\u017ekov sa dokonale zaradila plachetnica, tak som vytiahol teleobjekt\u00edv a zmenil pl\u00e1n: plachetnica pl\u00e1vaj\u00faca po pokojnej vode pri v\u00fdchode slnka<\/a> nakoniec poskytla lep\u0161\u00ed z\u00e1ber ne\u017e ten, kv\u00f4li ktor\u00e9mu som tam pri\u0161iel. Oto\u010denie sa zost\u00e1va najlacnej\u0161\u00edm objekt\u00edvom, ak\u00fd vlastn\u00edm.<\/p>\n

Z Rhodosu sme sa trajektom presunuli na ostrov Symi, ktor\u00fd le\u017e\u00ed menej ako dve hodiny severoz\u00e1padne. Ostrov charakterizuje pr\u00edstav so symetrick\u00fdmi neoklasicistick\u00fdmi fas\u00e1dami v pastelov\u00fdch farb\u00e1ch<\/a>, ktor\u00e9 sa t\u00fd\u010dia nad tyrkysovou vodou \u2013 architekt\u00fara \u00faplne odli\u0161n\u00e1 od tej v At\u00e9nach \u010di Sol\u00fane. Osud ostrova ovplyvnil lov hubiek a jednu z nich sme si vzali so sebou domov.<\/p>\n

Fotografovanie v Gr\u00e9cku<\/h2>\n

Gr\u00e9cko ma nau\u010dilo, ak\u00fa hodnotu m\u00e1 druh\u00fd poh\u013ead. Plachetnica v Lindose bola za mnou, ke\u010f som fotografoval ten z\u00e1ber. Z\u00e1pad slnka nad Eptapyrgiom bol pl\u00e1n B, ku ktor\u00e9mu som sa dostal behom. Panagia Chalkeon vy\u0161la a\u017e vtedy, ke\u010f chodn\u00edk nahradil obzor, a spln nad Agios Nikolaos mi dovolil presne jeden pokus.<\/p>\n

Mest\u00e1 odme\u0148uj\u00fa zimu: v janu\u00e1ri som mal n\u00e1mestie pred Metropolitnou katedr\u00e1lou a chodn\u00edky na Lycabettuse takmer len pre seba, s n\u00edzko stojacim slnkom po cel\u00fd de\u0148. Ostrovy odme\u0148uj\u00fa okraje d\u0148a, predt\u00fdm, ako vyst\u00fapia pasa\u017eieri v\u00fdletn\u00fdch lod\u00ed, a potom, \u010do od\u00eddu. Medzit\u00fdm je v\u017edy nejak\u00fd trajekt a trajekt nikdy nie je zbyto\u010dn\u00fdm z\u00e1berom.<\/p>\n

Kedy nav\u0161t\u00edvi\u0165 Gr\u00e9cko<\/h2>\n

At\u00e9ny sme nav\u0161t\u00edvili z\u00e1merne v zime a bolo to spr\u00e1vne rozhodnutie: mierne dni, kr\u00e1tke rady a tak\u00fd ten tlmen\u00fd sveteln\u00fd efekt, ktor\u00fd lichot\u00ed mramoru. Na ostrovoch plat\u00ed opa\u010dn\u00fd \u010dasov\u00fd re\u017eim. Rhodos sa zap\u013a\u0148a od neskorej jari, pr\u00edchody v\u00fdletn\u00fdch lod\u00ed zaplavuj\u00fa pr\u00edstavy na nieko\u013eko polud\u0148aj\u0161\u00edch hod\u00edn a sez\u00f3na trv\u00e1 a\u017e do okt\u00f3bra.<\/p>\n

M\u00e1j, j\u00fan a september s\u00fa kompromisn\u00e9 mesiace \u2013 dostato\u010dne tepl\u00e9 na k\u00fapanie v mori a dostato\u010dne pokojn\u00e9 na fotografovanie so stat\u00edvom. V plnom lete robte to, \u010do miestni: vyu\u017eite skor\u00e9 r\u00e1no, vynechajte poludnie a vr\u00e1\u0165te sa von, ke\u010f sa svetlo vr\u00e1ti.<\/p>\n