{"id":174618,"date":"2026-07-23T08:48:38","date_gmt":"2026-07-23T08:48:38","guid":{"rendered":"https:\/\/sumfinity.com\/?p=174618"},"modified":"2026-08-24T13:02:39","modified_gmt":"2026-08-24T13:02:39","slug":"chorvatsko","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/sumfinity.com\/sk\/travel\/chorvatsko\/","title":{"rendered":"Chorv\u00e1tsko"},"content":{"rendered":"

Chorv\u00e1tsko sa tiahne pozd\u013a\u017e v\u00fdchodn\u00e9ho pobre\u017eia Jadransk\u00e9ho mora, od polostrova Istria na severe a\u017e po Dubrovn\u00edk<\/a> v bl\u00edzkosti hranice s \u010ciernou Horou. Pred jeho pobre\u017e\u00edm le\u017e\u00ed viac ako tis\u00edc ostrovov a na dalmat\u00ednskom pobre\u017e\u00ed medzi Splitom a Dubrovn\u00edkom sa nach\u00e1dza v\u00e4\u010d\u0161ina sl\u00e1vnych kamenn\u00fdch miest krajiny, kde sa pri mori striedaj\u00fa r\u00edmske, ben\u00e1tske a ragusk\u00e9 architektonick\u00e9 \u0161t\u00fdly. Hlavn\u00e9 mesto Z\u00e1hreb le\u017e\u00ed vo vn\u00fatrozem\u00ed; moje fotoapar\u00e1t str\u00e1vil \u010das pr\u00e1ve na pobre\u017e\u00ed.<\/p>\n

\"Town<\/a>
Hradby Dubrovn\u00edka | Chorv\u00e1tsko<\/figcaption><\/figure>\n

Dubrovn\u00edk<\/h2>\n

\u013dudia naz\u00fdvaj\u00fa Dubrovn\u00edk \u201eperlou Jadransk\u00e9ho mora\u201c a obmurovan\u00e9 Star\u00e9 mesto v\u00e1m tento n\u00e1zov vysvetl\u00ed u\u017e po p\u00e1r min\u00fatach ch\u00f4dze od vstupu. Mesto a jeho hradby s\u00fa od roku 1979 zap\u00edsan\u00e9 na zozname svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO. Stavba opevnen\u00ed siaha a\u017e do 8. storo\u010dia, hoci s\u00fa\u010dasn\u00fd obvod bol dokon\u010den\u00fd koncom 17. storo\u010dia a star\u00e9 kamene naposledy splnili svoju \u00falohu po\u010das obliehania v rokoch 1991 a\u017e 1992.<\/p>\n

Pr\u00e1ve na hradbovej promen\u00e1de sa odkr\u00fdva celkov\u00fd obraz mesta. Hradby obklopuj\u00fa Star\u00e9 mesto tak tesne ako opasok a z jednej z okr\u00fahlych ba\u0161t som vyfotografoval v\u00fdh\u013ead cez z\u00e1toku na pevnos\u0165 Lovrijenac<\/a>, ktor\u00e1 sa t\u00fd\u010di na \u00fatesu s vlajkou Chorv\u00e1tska a \u010derven\u00fdmi strechami \u017eiariacimi za parapetom.<\/p>\n

Stradun<\/h2>\n
\"The<\/a>
Dubrovn\u00edk v noci | Dubrovn\u00edk, Chorv\u00e1tsko<\/figcaption><\/figure>\n

T\u00e1to fotografia bola zhotoven\u00e1 presne o 4:58 r\u00e1no. Vst\u00e1va\u0165 pred v\u00fdchodom slnka je pre m\u0148a be\u017enou praxou a zvy\u010dajne m\u00e1m v t\u00fato hodinu svet len pre seba. Nie v\u0161ak v Dubrovn\u00edku. E\u0161te pred piatou hodinou v lete u\u017e prv\u00ed turisti prech\u00e1dzali br\u00e1nami, mnoh\u00ed z nich priamo z v\u00fdletn\u00fdch lod\u00ed, ktor\u00e9 kotvia v pr\u00edstave.<\/p>\n

Kadrom, na ktor\u00fd som \u010dakal, bol ten pr\u00e1zdny: Stradun pred v\u00fdchodom slnka<\/a>, v\u00e1pencov\u00e1 dla\u017eba vyle\u0161ten\u00e1 storo\u010diami krokov, ktor\u00e1 odr\u00e1\u017ea svetlo lucerien ako mokr\u00e9 sklo, a zvonica uzatv\u00e1raj\u00faca v\u00fdh\u013ead na druhom konci. Ulica sa zapln\u00ed do polovice dopoludnia a zost\u00e1va pln\u00e1 a\u017e do polnoci. Verziu z piatej hodiny si nech\u00e1vam pre seba.<\/p>\n

Rektorsk\u00fd pal\u00e1c<\/h2>\n
\"Rector\u2019s<\/a>
Rektorsk\u00fd pal\u00e1c | Dubrovn\u00edk, Chorv\u00e1tsko<\/figcaption><\/figure>\n

Rektorsk\u00fd pal\u00e1c m\u00e1 za sebou pohnut\u00fa hist\u00f3riu. Obrann\u00e1 stavba, ktor\u00e1 tu st\u00e1la, v roku 1435 \u00faplne zhorela a jej n\u00e1hrada sa stala obe\u0165ou v\u00fdbuchov a zemetrasenia e\u0161te predt\u00fdm, ako bola kone\u010dne dokon\u010den\u00e1. V 16. storo\u010d\u00ed sa v budove sch\u00e1dzal mestsk\u00fd sen\u00e1t a od roku 1872 tu s\u00eddli m\u00fazeum dej\u00edn Dubrovn\u00edka.<\/p>\n

Daria sa zamilovala do fas\u00e1dy, ktor\u00e1 v jednom celku sp\u00e1ja gotick\u00e9 okenn\u00e9 kru\u017eby, renesan\u010dn\u00e9 ark\u00e1dov\u00e9 chodby a barokov\u00e9 detaily. Vyu\u017eil som opusten\u00e9 ulice skor\u00e9ho r\u00e1na, aby som nafotil pal\u00e1c stojac\u00ed na lesklej dla\u017ebe<\/a> tak, ako mohol vyzera\u0165 v \u010dasoch, ke\u010f v \u0148om zasadala mestsk\u00e1 rada, e\u0161te pred pr\u00edchodom prvej rannej skupiny turistov.<\/p>\n

Dubrovnick\u00e1 katedr\u00e1la a kostol sv. Bla\u017eeja<\/h2>\n
\"Dubrovnik,<\/a>
Ve\u017ee v Dubrovn\u00edku | Dubrovn\u00edk, Chorv\u00e1tsko<\/figcaption><\/figure>\n

Najlep\u0161\u00edm d\u00f4vodom na prech\u00e1dzku po celom obvode hradieb je v\u00fdh\u013ead na panor\u00e1mu mesta. Z vy\u0161\u0161\u00edch \u00fasekov sa nad \u010derven\u00fdmi strechami spolo\u010dne t\u00fd\u010dia kupola katedr\u00e1ly a kostol sv. Bla\u017eeja<\/a>, za nimi sa rozprestiera Jadransk\u00e9 more a niekde na obzore sa zvy\u010dajne objav\u00ed jedin\u00e1 plachetnica.<\/p>\n

Katedr\u00e1la bola postaven\u00e1 v rokoch 1672 a\u017e 1713, potom, \u010do zemetrasenie z roku 1667 zrovnalo so zemou jej predchodky\u0148u, a dodnes je s\u00eddlom dubrovn\u00edckej diec\u00e9zy. Kostol sv. Bla\u017eeja je zasv\u00e4ten\u00fd patr\u00f3novi mesta a bol postaven\u00fd v roku 1715 na mieste star\u0161ieho kostola zni\u010den\u00e9ho po\u017eiarom. Tieto kupoly a ve\u017ee na pozad\u00ed tyrkysov\u00e9ho mora tvoria kombin\u00e1ciu, ak\u00fa som nikde inde nena\u0161iel.<\/p>\n

Split<\/h2>\n
\"Split<\/a>
Panor\u00e1ma Splitu | Chorv\u00e1tsko v lete<\/figcaption><\/figure>\n

Split je druh\u00e9 najv\u00e4\u010d\u0161ie mesto Chorv\u00e1tska a neofici\u00e1lne hlavn\u00e9 mesto Dalm\u00e1cie, ktor\u00e9 vzniklo ako gr\u00e9cka osada v 3. alebo 2. storo\u010d\u00ed pred n. l. N\u00e1b\u0159e\u017e\u00ed je miestom stret\u00e1vania sa obyvate\u013eov mesta: fotografoval som Rivu a zvonicu sv\u00e4t\u00e9ho Domnia za s\u00famraku<\/a> z druhej strany vody, promen\u00e1du osvetlen\u00fa pod horami, zatia\u013e \u010do z oblohy mizli posledn\u00e9 farby.<\/p>\n

Pr\u00edstav je z\u00e1rove\u0148 br\u00e1nou na ostrovy. Odtia\u013eto odch\u00e1dzaj\u00fa trajekty spolo\u010dnosti Jadrolinija na Bra\u010d, Hvar a do ostatn\u00fdch \u010dast\u00ed s\u00faostrovia, pri\u010dom dlh\u0161ie trasy ved\u00fa a\u017e k talianskemu pobre\u017eiu. Mesto podrobne opisujem v mojom cestovnom sprievodcovi po Splite<\/a>; zasl\u00fa\u017ei si to.<\/p>\n

Diokleci\u00e1nov pal\u00e1c<\/h2>\n
\"Diocletian\u2019s<\/a>
Zr\u00facaniny Diokleci\u00e1novho pal\u00e1ca skoro r\u00e1no | Split, Chorv\u00e1tsko<\/figcaption><\/figure>\n

Cis\u00e1r Diokleci\u00e1n, unaven\u00fd vl\u00e1dnut\u00edm, dal okolo roku 305 n. l. postavi\u0165 svoj pal\u00e1c na odchod do d\u00f4chodku v z\u00e1toke Splitu. Takmer 30 000 metrov \u0161tvorcov\u00fdch mramoru a v\u00e1penca, s podzemn\u00fdm syst\u00e9mom, ktor\u00fd pretrval sedemn\u00e1s\u0165 storo\u010d\u00ed. Komplex nie je oplotenou zr\u00facaninou; je to \u017eiv\u00e9 centrum star\u00e9ho mesta s obchodmi a bytmi zabudovan\u00fdmi do r\u00edmskych m\u00farov.<\/p>\n

Perist\u00fdl<\/a> som fotografoval o \u0161tvrtej r\u00e1no<\/a>, ke\u010f osvetlen\u00e9 st\u013apy mali n\u00e1mestie len pre seba pod jasnou no\u010dnou oblohou. Ka\u017ed\u00fd m\u00e1j sa v pivniciach pal\u00e1ca kon\u00e1 degust\u00e1cia v\u00edna, v\u010faka \u010domu sme s Dariou ochutn\u00e1vali chorv\u00e1tske v\u00edna v pivnici zo 4. storo\u010dia. In\u00fd ve\u010der bol pal\u00e1c pr\u00edli\u0161 preplnen\u00fd na to, aby sme tam mohli pracova\u0165, tak sme namiesto toho vyrazili po \u00fazkych uli\u010dk\u00e1ch z bieleho kame\u0148a a \u010dakali, k\u00fdm sa turistick\u00e9 skupiny vytratia, pri dobre osvetlenej br\u00e1ne v pal\u00e1covom m\u00fare<\/a>, a\u017e k\u00fdm kone\u010dne nastal ten okamih medzi n\u00e1v\u0161tevn\u00edkmi.<\/p>\n

Pr\u00edstav v Splite<\/h2>\n
\"Port<\/a>
Pr\u00edstav r\u00e1no | Split, Chorv\u00e1tsko<\/figcaption><\/figure>\n

O piatej r\u00e1no som sedel v pr\u00edstave pred br\u00e1nami mesta a \u010dakal na v\u00fdchod slnka. Ke\u010f sa kone\u010dne vynorilo nad vzdialen\u00fdmi kopcami a dosiahlo zvonicu katedr\u00e1ly sv\u00e4t\u00e9ho Domnia, t\u00e1 chv\u00ed\u013ea ma tak uchv\u00e1tila, \u017ee som takmer zabudol stla\u010di\u0165 sp\u00fa\u0161\u0165. V\u00fdsledkom s\u00fa ryb\u00e1rske lo\u010fky v prv\u00fdch l\u00fa\u010doch slnka<\/a>, pri\u010dom cel\u00fd pr\u00edstav okolo nich sa zafarbil do oran\u017eova.<\/p>\n

Hlavn\u00fdm mot\u00edvom tohto z\u00e1beru s\u00fa pracovn\u00e9 lode. Pr\u00edstav v Splite je u\u017e za \u00fasvitu v plnej prev\u00e1dzke a mal\u00e9 lo\u010fky zakotven\u00e9 pozd\u013a\u017e Rivy dod\u00e1vaj\u00fa pal\u00e1cov\u00e9mu mestu za nimi \u013eudsk\u00fd rozmer.<\/p>\n

Trogir<\/h2>\n
\"Historical<\/a>
Hist\u00f3ria Trogiru | Trogir, Chorv\u00e1tsko<\/figcaption><\/figure>\n

Trogir le\u017e\u00ed pol hodiny cesty pozd\u013a\u017e pobre\u017eia od Splitu; je to starobyl\u00e9 mesto na vlastnom malom ostrove, spojen\u00e9 s pevninou mostom. Zalo\u017eili ho gr\u00e9cki kolonisti v 3. storo\u010d\u00ed pred n. l. a postupne ho ovl\u00e1dali Rimania, Byzant\u00ednci, Ma\u010fari, Ben\u00e1t\u010dania, Habsburgovci a Franc\u00fazi, pri\u010dom ka\u017ed\u00fd z nich zanechal svoju stopu. Ben\u00e1tske storo\u010dia od roku 1420 formovali centrum, ktor\u00e9 vid\u00edte dnes, a toto zachovan\u00e9 jadro bolo v roku 1997 zap\u00edsan\u00e9 na Zoznam svetov\u00e9ho dedi\u010dstva<\/a>.<\/p>\n

Z ve\u017ee nad strechami som fotografoval star\u00e9 mesto s kan\u00e1lom a horami v pozad\u00ed<\/a>, pri\u010dom z\u00e1berom preletelo \u017elt\u00e9 hasi\u010dsk\u00e9 hydropl\u00e1n, ktor\u00e9 zasahovalo na pobre\u017e\u00ed. Ve\u010der sa \u017eivot pres\u00fava k n\u00e1bre\u017eiu: na promen\u00e1de lemovanej palmami v modrej hodine<\/a> sa mesto stravuje pod zvonovou ve\u017eou kl\u00e1\u0161tora sv. Dominika.<\/p>\n

Fotografovanie Chorv\u00e1tska<\/h2>\n

M\u00f4j chorv\u00e1tsky arch\u00edv m\u00e1 ur\u010dit\u00fd vzorec: takmer \u017eiadna z t\u00fdchto fotografi\u00ed nebola nasn\u00edman\u00e1 za denn\u00e9ho svetla. Stradun o 4:58. Peristyl o 4:00. Splitsk\u00fd pr\u00edstav o 5:00. Pal\u00e1ce a br\u00e1ny v modrej hodine, ke\u010f sa denn\u00e9 davy rozch\u00e1dzali na ve\u010deru.<\/p>\n

To je \u00faprimn\u00e1 odpove\u010f na ot\u00e1zku, ako fotografova\u0165 dalmat\u00ednske pobre\u017eie v lete. Mest\u00e1 s\u00fa pln\u00e9 od dopoludnia a\u017e do polnoci a kame\u0148, v\u010faka ktor\u00e9mu s\u00fa zn\u00e1me, odhal\u00ed svoju \u0161trukt\u00faru a\u017e vtedy, ke\u010f s\u00fa ulice pr\u00e1zdne a svietia reflektory. Bud\u00edk odv\u00e1dza pr\u00e1cu, za ktor\u00fa si z\u00e1sluhy pripisuje fotoapar\u00e1t. Letn\u00fd v\u00fdchod slnka na tomto pobre\u017e\u00ed prich\u00e1dza skoro a \u010dasov\u00e9 okno pred pr\u00edchodom prv\u00fdch pasa\u017eierov v\u00fdletn\u00fdch lod\u00ed je kr\u00e1tke; st\u00e1lo to za ka\u017ed\u00e9 z t\u00fdchto r\u00e1n.<\/p>\n

Kedy nav\u0161t\u00edvi\u0165 Chorv\u00e1tsko<\/h2>\n

Na\u0161a cesta sa uskuto\u010dnila v lete a leto prin\u00e1\u0161a to, \u010do pobre\u017eie s\u013eubuje: tepl\u00e9 ve\u010dery na promen\u00e1dach, trajekty prem\u00e1vaj\u00face pod\u013ea pln\u00e9ho rozvrhu, k\u00fapanie pri skal\u00e1ch. Prin\u00e1\u0161a v\u0161ak aj davy \u013eud\u00ed a v Dubrovn\u00edku pr\u00e1ve prem\u00e1vka v\u00fdletn\u00fdch lod\u00ed ur\u010duje rytmus cel\u00e9ho Star\u00e9ho mesta.<\/p>\n

V m\u00e1ji, j\u00fani a septembri je st\u00e1le teplo, ale n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov je o nie\u010do menej. Zima vr\u00e1ti pobre\u017eie sp\u00e4\u0165 jeho obyvate\u013eom; spojenia s mnoh\u00fdmi ostrovmi sa zriedia, ale kamenn\u00e9 mest\u00e1 vyzeraj\u00fa na fotografi\u00e1ch kr\u00e1sne v n\u00edzkom slnku a na pr\u00e1zdnych uliciach. Nech je ak\u00fdko\u013evek mesiac, hodiny okolo v\u00fdchodu slnka zost\u00e1vaj\u00fa t\u00fdm, \u010do odli\u0161uje fotografovanie Chorv\u00e1tska od fotografovania dovoleniek in\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n