{"id":164913,"date":"2026-05-08T10:53:56","date_gmt":"2026-05-08T10:53:56","guid":{"rendered":"https:\/\/sumfinity.com\/?p=164913"},"modified":"2026-05-12T22:04:12","modified_gmt":"2026-05-12T22:04:12","slug":"kodan","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/sumfinity.com\/sk\/travel\/kodan\/","title":{"rendered":"Koda\u0148"},"content":{"rendered":"

Koda\u0148 je hlavn\u00e9 mesto D\u00e1nska, rozprestieraj\u00face sa na v\u00fdchodnom pobre\u017e\u00ed ostrova Sj\u00e6lland a men\u0161ieho ostrova Amager, s v\u00fdh\u013eadom na \u00fa\u017einu \u00d8resund a mesto Malm\u00f6 na druhej strane mosta (otvoren\u00e9ho v roku 2000). Centrum mesta je vybudovan\u00e9 okolo pr\u00edstavu, kan\u00e1lov v \u0161tvrti Christianshavn a kr\u00e1\u013eovskej \u0161tvrte Amalienborg, pri\u010dom cyklistick\u00e9 chodn\u00edky sl\u00fa\u017eia ako druh\u00e1 dopravn\u00e1 sie\u0165.<\/p>\n

\"Nyhavn<\/a>
Nyhavn | Koda\u0148, D\u00e1nsko<\/figcaption><\/figure>\n

Nyhavn<\/h2>\n

Odbo\u010dka kan\u00e1la v Nyhavne<\/a> bola vykopan\u00e1 v roku 1673, aby spojila n\u00e1mestie Kongens Nytorv s pr\u00edstavom. Nikdy sa z nej nestal v\u00fdznamn\u00fd pr\u00edstav, ale usadilo sa tu to\u013eko obchodn\u00edkov, \u017ee mestsk\u00e9 domy so \u0161t\u00edtov\u00fdmi fas\u00e1dami na oboch brehoch, preva\u017ene z 18. a 19. storo\u010dia, sa stali jedn\u00fdm z charakteristick\u00fdch v\u00fdh\u013eadov mesta.<\/p>\n

Mali sme \u0161\u0165astie na ubytovanie, na\u0161e miesto bolo hne\u010f ved\u013ea promen\u00e1dy, tak\u017ee farebn\u00e9 fas\u00e1dy boli na na\u0161ej dennej trase ka\u017ed\u00fa hodinu. Fotografia hore zachyt\u00e1va typick\u00fd tepl\u00fd letn\u00fd ve\u010der, ke\u010f re\u0161taur\u00e1cie a puby zap\u013a\u0148aj\u00fa n\u00e1bre\u017eie. Studen\u00e9 pivo Carlsberg pred poh\u013eadnicov\u00fdm v\u00fdh\u013eadom a posledn\u00e9 svetlo robia svoje.<\/p>\n

Koda\u0148sk\u00e1 opera<\/h2>\n
\"Opern\u00fd<\/a>
Koda\u0148sk\u00e1 opera | Koda\u0148, D\u00e1nsko<\/figcaption><\/figure>\n

Koda\u0148sk\u00e1 opera<\/a> stoj\u00ed na druhej strane pr\u00edstavu oproti Amalienborgu, s\u00eddlu d\u00e1nskej kr\u00e1\u013eovskej rodiny. Budova, ktor\u00fa navrhol Henning Larsen<\/a> a ktor\u00e1 bola dokon\u010den\u00e1 v roku 2004, patr\u00ed medzi najdrah\u0161ie opern\u00e9 domy, ak\u00e9 kedy boli postaven\u00e9, pri\u010dom jej kone\u010dn\u00e9 n\u00e1klady dosiahli pribli\u017ene 500 mili\u00f3nov eur. Po\u017eiadavkou bolo, aby ni\u010d z h\u013eadiska funk\u010dnosti ani vzh\u013eadu nestarlo.<\/p>\n

V noci budova p\u00f4sob\u00ed, akoby st\u00e1la na vlastnom ostrove. Voda v pr\u00edstave je tmav\u00e1 a\u017e po samotn\u00e9 z\u00e1klady a tepl\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 svetlo z foyeru sa odr\u00e1\u017ea na jej hladine. Zo strany Amalienborgu sa v modrej hodine budova, voda a odraz zlievaj\u00fa do jedn\u00e9ho horizont\u00e1lneho r\u00e1mca.<\/p>\n

Grundtvigov kostol<\/h2>\n
\"Grundtvigov<\/a>
Grundtvigov kostol | Koda\u0148, D\u00e1nsko<\/figcaption><\/figure>\n

Grundtvigov kostol<\/a> v Bispebjergu je vz\u00e1cnym pr\u00edkladom expresionistickej cirkevnej architekt\u00fary, postaven\u00fd v rokoch 1921 a\u017e 1940 pod\u013ea n\u00e1vrhu P. V. Jensena-Klint. Exteri\u00e9r \u010derp\u00e1 in\u0161pir\u00e1ciu z tradi\u010dn\u00fdch d\u00e1nskych dedinsk\u00fdch kostolov a stup\u0148ovit\u00fdch \u0161t\u00edtov typick\u00fdch pre tento regi\u00f3n, zrealizovan\u00fdch v podobe svetlo\u017elt\u00fdch teh\u00e1l.<\/p>\n

Interi\u00e9r je d\u00f4vodom, pre\u010do sa sem vybra\u0165. Vybrali sme sa na mestskom bicykli (Koda\u0148 m\u00e1 funguj\u00facu sie\u0165 cyklistick\u00fdch dia\u013enic) a na\u0161li sme hlavn\u00fa lo\u010f takmer pr\u00e1zdnu. Priestor je postaven\u00fd v gotickom \u0161t\u00fdle, ale zbaven\u00fd ornamentov, pri\u010dom vizu\u00e1lny dojem vytv\u00e1ra pribli\u017ene p\u00e4\u0165 mili\u00f3nov \u017elt\u00fdch teh\u00e1l. Svetlo zap\u013a\u0148a klenbu a odr\u00e1\u017ea sa od teh\u00e1l.<\/p>\n

Pal\u00e1c Christiansborg v Kodani<\/h2>\n
\"Copenhagen<\/a>
Panor\u00e1ma mesta pri z\u00e1pade slnka | Koda\u0148, D\u00e1nsko<\/figcaption><\/figure>\n

Pal\u00e1c Christiansborg na ostrov\u010deku Slotsholmen je s\u00eddlom d\u00e1nskeho parlamentu, \u00faradu premi\u00e9ra a najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu. Niektor\u00e9 jeho \u010dasti st\u00e1le sl\u00fa\u017eia panovn\u00edkovi na ofici\u00e1lne \u00fa\u010dely. Od roku 2014 je centr\u00e1lna ve\u017ea bezplatne pr\u00edstupn\u00e1 verejnosti a pon\u00faka najkraj\u0161\u00ed v\u00fdh\u013ead v centre mesta.<\/p>\n

Vyst\u00fapili sme na \u0148u pri z\u00e1pade slnka. Z v\u00fd\u0161ky sa mesto jav\u00ed ako n\u00edzka silueta<\/a> zelen\u00fdch meden\u00fdch striech, ve\u017e\u00ed a pr\u00edstavu, s Mramorov\u00fdm kostolom a Christianshavnom na obzore. Poh\u013ead z vt\u00e1\u010dej perspekt\u00edvy na tak\u00e9to rovinat\u00e9 mesto je vz\u00e1cnej\u0161\u00ed, ne\u017e sa zd\u00e1.<\/p>\n

Font\u00e1na Gefion<\/h2>\n
\"Font\u00e1na<\/a>
Font\u00e1na Gefion | Koda\u0148, D\u00e1nsko<\/figcaption><\/figure>\n

Font\u00e1na<\/a> Gefion<\/a> od autora Andersa Bundgaarda bola odhalen\u00e1 v roku 1908 v bl\u00edzkosti citadely Kastellet, len k\u00fasok od Mal\u00e9ho morsk\u00e9ho diev\u010datka. Ofici\u00e1lne ide o najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed pam\u00e4tn\u00edk v Kodani. Socha zn\u00e1zor\u0148uje seversk\u00fa bohy\u0148u Gefion, ktor\u00e1 riadi pluh \u0165ahan\u00fd jej synmi premenen\u00fdmi na b\u00fdkov a v zakladate\u013eskom m\u00fdte tak odde\u013euje Z\u00e9land od \u0160v\u00e9dska.<\/p>\n

Tento z\u00e1ber nebol pl\u00e1novan\u00fd. Pre\u0161li sme sa pozrie\u0165 na Mal\u00fa morsk\u00e1 v\u00edlu, kde u\u017e bolo ve\u013ea \u013eud\u00ed, a tak sme pokra\u010dovali \u010falej. Font\u00e1na zachytila posledn\u00e9 tepl\u00e9 l\u00fa\u010de zapadaj\u00faceho slnka na b\u00fdkoch a vodnej tryske, v okol\u00ed neboli \u017eiadni in\u00ed fotografi. Tak\u00fdto z\u00e1ber ospravedl\u0148uje nosenie fotoapar\u00e1tu so sebou aj vo vo\u013en\u00fd de\u0148.<\/p>\n

Christianshavn<\/h2>\n

Christianshavn je \u0161tvr\u0165 kan\u00e1lov vybudovan\u00e1 na z\u00edskanej p\u00f4de na za\u010diatku 17. storo\u010dia za vl\u00e1dy Kristi\u00e1na IV., \u010diasto\u010dne pod\u013ea vzoru Amsterdamu<\/a>. Hlavn\u00fd kan\u00e1l vedie na v\u00fdchod od vn\u00fatorn\u00e9ho pr\u00edstavu, pri\u010dom pozd\u013a\u017e n\u00e1bre\u017e\u00ed sa nach\u00e1dzaj\u00fa hausb\u00f3ty, tehlov\u00e9 sklady a kaviarne. To\u010dit\u00e9 schodisko kostola Vor Frelsers Kirke pon\u00faka na pr\u00edstav in\u00fd poh\u013ead.<\/p>\n

Christiania, samozvan\u00e1 slobodn\u00e1 obec zalo\u017een\u00e1 v roku 1971 na b\u00fdvalom vojenskom are\u00e1li, sa nach\u00e1dza v tejto \u0161tvrti. M\u00e1 svoje vlastn\u00e9 pravidl\u00e1 fotografovania (na Pusher Street je z\u00e1kaz fotografovania).<\/p>\n

Z\u00e1hrady Tivoli<\/h2>\n

Z\u00e1bavn\u00fd park Tivoli Gardens bol otvoren\u00fd v roku 1843 tesne za hradbami star\u00e9ho mesta, na pozemku udelenom kr\u00e1\u013eom Kristi\u00e1nom VIII. Patr\u00ed medzi najstar\u0161ie funguj\u00face z\u00e1bavn\u00e9 parky na svete a nach\u00e1dza sa hne\u010f ved\u013ea hlavnej stanice v Kodani. Hovor\u00ed sa, \u017ee ho nav\u0161t\u00edvil aj Walt Disney predt\u00fdm, ako navrhol Disneyland.<\/p>\n

Ve\u010der sa z\u00e1hrady rozsvietia tis\u00edckami \u017eiaroviek zavesen\u00fdch na stromoch a dreven\u00fdch pavil\u00f3noch, za ktor\u00fdmi sa pohybuj\u00fa ve\u017ee koloto\u010dov. Rozmery zost\u00e1vaj\u00fa \u013eudsk\u00e9 a svetlo je dostato\u010dne tepl\u00e9 na to, aby sa dali robi\u0165 z\u00e1bery s dlhou expoz\u00edciou z ruky. Viano\u010dn\u00e9 obdobie, od polovice novembra do za\u010diatku janu\u00e1ra, je \u010dasom, kedy je osvetlenie najkraj\u0161ie.<\/p>\n

Kedy nav\u0161t\u00edvi\u0165 Koda\u0148<\/h2>\n

Od neskorej jari do za\u010diatku jesene (m\u00e1j a\u017e september) s\u00fa dni najdlh\u0161ie, teploty mierne a \u017eivot v pr\u00edstave pulzuje na pln\u00e9 obr\u00e1tky. Najteplej\u0161ie a najru\u0161nej\u0161ie s\u00fa j\u00fal a august. Zima je chladn\u00e1 a siv\u00e1, ale viano\u010dn\u00e9 osvetlenie v Tivoli a pr\u00edstav v modrej hodine s\u00fa t\u00fdm prav\u00fdm l\u00e1kadlom. Pre Nyhavn je typick\u00fdm obrazom jasn\u00fd letn\u00fd ve\u010der v zlatej hodine.<\/p>\n